Dohoda medzi Južnou Kóreou a Spojenými štátmi o výstavbe jadrových ponoriek spôsobí podľa severokórejskej tlačovej agentúry KCNA „jadrový domino efekt“. KCNA v utorok tiež uviedla, že Severná Kórea v reakcii na kroky Soulu a Washingtonu prijme opodstatnené protiopatrenia, informuje agentúra AFP.

Juhokórejský prezident I Če-mjong minulý týždeň oznámil dokončenie dlho očakávanej bezpečnostnej a obchodnej dohody s USA. Tá zahŕňa plány na pokračovanie vo vývoji jadrových plavidiel. Soul tvrdí, že si „zabezpečil podporu na rozšírenie autority nad obohacovaním uránu a prepracovaním vyhoreného paliva“.

Kim Čong-un je pyšný. Futbalistky KĽDR získali ďalšie zlato z MS. Aký je recept?

Po prvý raz sa v utorok k tejto dohode vyjadrila aj severokórejská KCNA, podľa ktorej je tento program jadrových ponoriek „nebezpečným pokusom o konfrontáciu“. Dohoda je „vážnym vývojom, ktorý destabilizuje vojenskú bezpečnostnú situáciu v ázijsko-pacifickom regióne aj mimo Kórejského polostrova a spôsobuje situáciu nemožnej jadrovej kontroly v globálnom meradle“.

KCNA ďalej uviedla, že ak bude Južná Kórea vlastniť jadrové ponorky, nevyhnutne to spôsobí jadrový domino efekt v regióne a rozpúta intenzívne zbrojenie. KĽDR podľa nej prijme opodstatnené a realistické protiopatrenia kvôli „konfrontačným zámerom“ Soulu a Washingtonu.

Severná Kórea prudko obmedzila dodávky munície Rusku. Dochádzajú jej zásoby

Počas stretnutia na okraji summitu Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) v Kwangdžu v októbri prezident I Če-mjong otvorene požiadal amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby jeho krajine povolil zabezpečiť dodávky jadrového paliva pre konvenčne vyzbrojené ponorky, aby tak mohla lepšie sledovať severokórejské a čínske plavidlá, pričom uviedol, že to zníži operačnú záťaž amerických síl.

Trump následne v príspevku na svojej sociálnej sieti Truth Social uviedol, že dal Južnej Kórei súhlas na stavbu jadrovej ponorky v lodenici vo Philadelphii, ktorú od minulého roka prevádzkuje juhokórejská spoločnosť Hanwha Ocean.

KCNA sa k dohode vyjadrila len deň po tom, čo Južná Kórea požiadala o vojenské rokovania s KĽDR v snahe zabrániť cezhraničným potýčkam. Podľa AFP ide o prvý takýto návrh za uplynulých sedem rokov.