Britská vláda mohla odvrátiť 23-tisíc úmrtí spôsobených ochorením COVID-19, ak by zaviedla skorší lockdown počas prvej vlny pandémie. Vyplýva to zo správy vyšetrovacej komisie, ktorú zverejnili vo štvrtok. Správa pochádza z agentúry AFP.
Vyšetrovacia komisia na čele s bývalou sudkyňou a členkou Snemovne lordov Heather Hallettovou skonštatovala, že britská vláda na začiatku pandémie nereagovala dostatočne rýchlo. Prvý lockdown nariadila 23. marca 2020, podľa komisie to mala urobiť už o týždeň skôr.
Hallettová uviedla, že opatrenia britskej vlády, ako aj nariadenia v Škótsku, Walese a Severnom Írsku, boli nedostatočné a prišli príliš neskoro.
„Keby bol lockdown zavedený o týždeň skôr ako 23. marca, dôkazy naznačujú, že počet úmrtí len v Anglicku by sa v prvej vlne do 1. júla 2020 znížil o 48 percent. To je približne o 23-tisíc úmrtí menej,“ uviedla predsedníčka komisie. V prípade skoršieho zavedenia by tiež lockdown trval kratšie.
Rozhodovanie o nových opatreniach navyše sprevádzal chaos. Vtedajší premiér Boris Johnson podľa komisie v Downing Street zaviedol „toxickú“ kultúru a pravidelne menil svoje názory, zatiaľ čo vedúci členovia kabinetu a vedci nedokázali konať dostatočne rýchlo.
„Prevládali názory vyslovené najhlasnejšie a stanoviská ostatných kolegov, najmä žien, boli často ignorované, čo malo negatívny vplyv na kvalitu rozhodovania,“ skonštatovala Hallettová.
AP pripomína, že pandémia koronavírusu Britániu tvrdo zasiahla a v jej dôsledku zomrelo asi 230.000 ľudí. Johnoson skončil vo funkcii v roku 2022. Okrem iného bol terčom rozsiahlej kritiky po tom, čo sa prevalilo, že usporiadal viacero večierkov na Downing Street 10 počas vrcholiacej pandémie a striktného lockdownu.