Prispôsobiť sa novej ére extrémneho počasia stojí krajiny stovky miliárd dolárov, pričom chudobné štáty upozorňujú, že platia najviac, aj keď k zmene klímy prispievajú najmenej.

Na summite COP30 v Brazílii sa delegáti nedokázali dohodnúť, kto zaplatí za prispôsobovanie sa klimatickej zmene – a to v čase, keď rekordné požiare, záplavy a búrky zanechávajú čoraz väčšie škody.

Podľa správy globálnej organizácie Oxfam z roku 2025 jeden človek z tisícky najbohatších ľudí na svete vyprodukuje 400-krát viac oxidu uhličitého ako človek patriaci medzi najchudobnejších 50 percent ľudí planéty.

Takmer 80 percent najchudobnejších pritom žije v oblastiach ohrozených klimatickými rizikami, uvádza správa Programu OSN pre rozvoj (UNDP) z roku 2025.

Súčasné globálne opatrenia na prispôsobenie sa týmto katastrofám zaostávajú za potrebami. Ázia dostáva podľa Oxfamu  ročne zhruba 313 miliárd eur na riešenie klimatických hrozieb, pričom by potrebovala zhruba trikrát viac.

Táto nerovnosť bola uznaná Európskou úniou v roku 2021, ktorá povedala, že náklady na adaptáciu na klimatickú zmenu by mali byť rozdelené spravodlivo.

Finančný deficit

Zle naplánované projekty adaptácie môžu poškodiť chudobné a marginalizované skupiny, uvádza Panel OSN pre klimatické zmeny (IPCC) vo svojej správe z roku 2022.

V Bangladéši sa napríklad chov kreviet v slanej vode propagoval ako skvelý spôsob, ako čeliť rastúcej hladine morí.

Keď však chovatelia kreviet zaplavili pobrežnú pôdu slanou vodou, miestni farmári zaznamenali pokles úrody, uvádza štúdia Medzinárodného centra pre rast.

Vo Filipínach investovala vláda v prepočte asi osem miliárd eur do výstavby hrádzí, protipovodňových múrov a inej ochrany pred záplavami.

Miestni aktivisti tvrdili, že korupcia a zlé plánovanie v niektorých projektoch zvýšili riziko záplav pre komunity žijúce poniže toku rieky.

Rozvojové krajiny dostávajú finančné prostriedky na adaptáciu, ale tieto peniaze sú v porovnaní s ich celkovými potrebami zanedbateľné.

Na konferencii COP30 skupina najmenej rozvinutých krajín vyzvala na strojnásobenie grantového financovania adaptácie do roku 2030, čím by sa celková suma zvýšila na zhruba 113 miliárd eur.

Globálne klimatické financovanie môže zvyšovať aj stres pre chudobnejšie krajiny. Dve tretiny financií sú vo forme pôžičiek, čo zvyšuje ich zadlženie, uvádza nedávna správa Oxfamu a organizácie CARE.

V roku 2022 sedem najchudobnejších ázijských krajín splatilo takmer 12 miliárd eur na dlhoch, pričom získali len sedem miliárd klimatického financovania, čo im uberá kapacitu sa prispôsobiť, uvádza Oxfam.

Najhoršie dopady cítia chudobné a zraniteľné skupiny, ako sú ženy a dievčatá, uvádza správa IPCC z roku 2022.

Vylúčené skupiny

Do roku 2050 klimatická zmena posunie 158 miliónov žien a dievčat do chudoby, oproti 142 miliónom mužov a chlapcov, hlavne kvôli obmedzenému prístupu žien k platenému zamestnaniu a vzdelaniu, uvádza OSN Women v správe z roku 2023.

Zhruba 40 percent globálneho financovania adaptácie pritom cielilo nejasne na riešenie nerovnosti, ktorej čelia ženy, uvádza správa London-based think tank ODI z roku 2023.

Medzi ďalšie vylúčené skupiny patria pôvodní obyvatelia, ktorí dostali menej než jedno percento globálnej klimatickej pomoci, uvádza výskum Rainforest Foundation Norway z roku 2021.

Centrá rýchlej módy, ako sú Bangladéš, Kambodža a Pakistan, čelia čoraz častejším vlnám horúčav a povodniam, ale reakcia priemyslu na utrpenie svojich pracovníkov je obmedzená.

Podpora zraniteľných skupín ešte pred katastrofou, napríklad sledovaním predpovedí počasia, môže priniesť lepšie výsledky, uvádza londýnsky International Institute for Environment and Development (IIED).

Táto taktika pomohla približne 430-tisíc ľuďom v Bangladéši pripraviť sa pred vlaňajšími sezónnymi záplavami, cyklónmi a vlnami horúčav, uvádza Svetový program potravinovej pomoci OSN.

Dlhodobo musia krajiny budovať pevné infraštruktúry a dátové systémy, ako aj rozširovať prístup zraniteľných ľudí k sociálnemu zabezpečeniu, pôžičkám a poisteniu, dodáva štúdia IIED.

V Bangladéši a Nepále nové finančné a poistné nástroje chránili ženy-farmárky pred stratami z katastrof, zatiaľ čo iniciatíva Indie „One Nation One Ration Card“ pomohla klimatickým migrantom získať sociálne dávky bez ohľadu na ich lokalitu.

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne logo FOTO: HN Globálne

FOTO: HN Globálne