Kyjev bol vo štvrtok dejiskom ustanovujúceho summitu koalície na výstavbu krytov pre civilné obyvateľstvo na Ukrajine.
Na žiadosť Ukrajiny tejto koalícii predsedá Fínsko, ktoré má skúsenosti v danej oblasti, uviedol spravodajský web Yle. Na zasadnutí sa zúčastnila aj slovenská diplomatka Katarína Mathernová, ktorá je veľvyslankyňou EÚ na Ukrajine.
Protiletecké kryty
Ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko na zasadnutí koalície informoval, že v súčasnosti existujúce protiletecké kryty na Ukrajine pojmú iba polovicu populácie. Výstavba krytov pre takmer celú zostávajúcu polovicu sa zavŕši k roku 2034, uviedla britská stanica BBC.
Klymenkov námestník Olexij Serhijev na tlačovej konferencii spresnil, že podľa vládnych plánov by kryty na Ukrajine mali do roku 2027 pojať 74 percent populácie a do roku 2034 až 91 percent.
Ukrajinská premiérka Julija Svyrydenková doplnila, že v oblastiach prvej línie postavili s využitím rozpočtových prostriedkov a predchádzajúcich darov od partnerských krajín 42 podzemných škôl.
Mathernová vo svojom príspevku na Facebooku pripomenula, že pre Ukrajinu sú kryty nevyhnutnosťou už takmer štyri roky.
Poukázala súčasne na to, že ide i o miesta, ktoré „ukrývajú aj krásne príbehy – moderné učebne, kde sa deti učia aj počas náletov, o nemocniciach, kde lekári pokračujú v operáciách za zvukov sirén, o navzájom si cudzích ľuďoch, ktorí sa delia o vodu, prikrývky či ticho“.
Európske sankcie
Objasnila, že protiletecké kryty na Ukrajine sa stavajú, „pretože Rusko sa nespráva ako krajina, čo chce mier. Správa sa ako teroristický štát.“ Pripomenula, že len v Kyjeve si ruské útoky tento týždeň vyžiadali životy šiestich ľudí a mnoho ďalších ich bolo zranených.
Poukázala na to, že Rusko útočí na Ukrajinu „aj napriek tomu, že svet s nádejou sleduje prebiehajúce mierové rokovania“.
Podľa Mathernovej Rusko „nerozumie diplomacii – iba sile“. Veľvyslankyňa EÚ dodala, že aj preto sa v Kyjeve vo štvrtok hovorilo aj o sankciách, ktoré podľa nej fungujú, keď obmedzujú prístup Ruska k technológiám, kapitálu a globálnym trhom. Zdôraznila, že vplyv sankcií „bude rásť, ak zostaneme jednotní“.
Svyrydenková na sociálnych sieťach informovala, že päť zakladajúcich členov koalície na výstavbu krytov prispelo do spoločného stavebného fondu sumou 22 miliónov eur.
Polovicu z nej poskytlo Fínsko, ktoré iniciovalo vytvorenie tejto koalície, a zvyšok doplnili Švédsko, Litva, Belgicko a Írsko. Záujem pripojiť sa k tomuto projektu vyjadrilo podľa Svyrydenkovej aj Švajčiarsko.