Tuniský súd dnes odsúdil 40 opozičných lídrov a mediálnych osobností na tresty väzenia až na 45 rokov. Stalo sa tak deň po tom, ako Európsky parlament prijal rezolúciu vyzývajúcu Tunisko na prepustenie ľudí zadržaných za uplatňovanie slobody prejavu vrátane politických väzňov a ľudskoprávnych aktivistov.
Tuniská vláda s rezolúciou nesúhlasí a parlamentné uznesenie považuje za zasahovanie do vnútorných záležitostí krajiny, informovala dnes agentúra AFP s odvolaním sa na vládne vyhlásenie.
Europoslanci vyzvali na prepustenie
Opozičným lídrom, vrátane šéfa hlavnej opozičnej koalície Fronta národnej spásy (FSN) Džauhára bin Mbareka, a viacerým obchodných a mediálnych osobností tuniský súd uložil tresty od päť do 45 rokov, napísala AFP s odvolaním sa na miestne médiá.
Obžalovaní boli okrem iného zo sprisahania proti bezpečnosti štátu a členstva v teroristickej skupine. Mimovládne organizácie proces označujú za politicky motivovaný.
"Každý, kto nerešpektuje našu krajinu alebo ignoruje pravidlá medzinárodného rokovania, musí pochopiť, že to nebudeme akceptovať a že ho budeme hnať k zodpovednosti," povedal tuniský prezident Káis Saíd.
Minister zahraničia Muhammad Alí Naftí sa má podľa neho postaviť európskym predstaviteľom, ktorí by si podľa prezidenta mali z Tuniska v oblasti práv a slobôd vziať príklad.
Európsky parlament vo štvrtok prijal uznesenie, ktoré vyzýva tuniský režim na prepustenie všetkých osôb zadržaných za uplatňovanie práva na slobodu prejavu.
Europarlament zároveň vyzval tuniské úrady, aby chránili slobodu zhromažďovania a prejavu, ako aj nezávislosť súdnictva zakotvenú v tuniskej ústave. Za rezolúciu hlasovalo 464 europoslancov, zatiaľ čo 58 bolo proti.
Prenasledovanie politických oponentov
Europarlament okrem iného vyzval na okamžité oslobodenie známej tuniskej právničky a publicistky Sáníji Dahmaniovej. Tá bola v ten istý deň po europarlamentnom uznesení podmienečne prepustená. V júli súd Dahmaniovú odsúdil na ročné väzenie za šírenie nepravdivých správ.
Stále však čelí obvineniu vo viacerých prípadoch podľa tuniského zákona o dezinformáciách - ten kritizovali obhajcovia ľudských práv a Európsky parlament vyzval na jeho zrušenie.
Saíd bol v roku 2019 zvolený za prezidenta v demokratických voľbách so sľubom protikorupčných opatrení. V júli 2021 však rozpustil parlament a začal vládnuť pomocou dekrétov, čo jeho kritici považujú za prevrat a jeho vládu za autoritársku.
V posledných mesiacoch zintenzívnilo v krajine prenasledovanie politických oponentov, novinárov i podnikateľov. Podľa Amnesty International represie proti skupinám zameraným na dodržiavanie ľudských práv dosiahli kritickú úroveň. Úrady cielene zasahujú do činnosti 14 neziskových organizácií formou zatýkania, zadržiavania, zmrazenia majetku, bankových obmedzení a pozastavenia ich činnosti.