Na gréckom ostrove Lesbos sa dnes začal proces s 24 bývalými humanitárnymi pracovníkmi, ktorí sú obžalovaní okrem iného z členstva v zločineckej organizácii či prania špinavých peňazí. Podľa prokuratúry sa týchto činov dopustili v rokoch 2016 až 2018 tým, že napomáhali nelegálnej migrácii.
Proces kritizujú ľudskoprávne organizácie Human Rights Watch či Amnesty International, podľa ktorých obžalovaní, ktorým podľa AFP hrozí až 25 rokov väzenia, iba pomáhali ľuďom v núdzi.
Pomáhali migrantom
"Títo ľudia robili len to, čo by v podobných situáciách urobil ktokoľvek iný - prejavovali súcit s ostatnými v núdzi," uviedla Amnesty International, ktorá na proces v gréckej Mytiléne poslala desiatku svojich zástupcov.
Podľa HRW je proces príkladom znepokojivého trendu kriminalizácie solidarity s migrantmi v Európe. "Prokurátori už sedem rokov obťažujú humanitárnych pracovníkov kvôli záchrane životov na mori," uviedla organizácia Human Rights Watch.
Začiatok procesu dnes podľa AFP sledovala aj teraz 30-ročná bývalá sýrska plavkyňa Sára Márdíníová, ktorá je jednou z obžalovaných a už niekoľko rokov žije v Nemecku, kde dostala azyl. Márdíníová a jej sestra Jusra, rovnako plavkyne, utiekli pred občianskou vojnou vo svojej vlasti a v roku 2015 sa preslávili tým, že ťahali k ostrovu Lesbos čln s utečencami, ktorému zlyhal motor. Zachránili tak dve desiatky migrantov.
Jusra v roku 2016 súťažila na olympijských hrách v Riu de Janeiro a neskôr sa stala veľvyslankyňou dobrej vôle Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov. Príbeh sestier Mardíníových sa dostal na titulné stránky novín po celom svete a stal sa aj inšpiráciou pre film Netflixu Plavkyne.
Medzi obžalovanými je aj nemecko-írsky občan Sean Binder. "Väčšinu času som trávil tým, že som sledoval tureckú pevninu vzdialenú niekoľko míľ, kde pašeráci naháňali ľudí do lodí a posielali ich na nore," povedal Binder stanici Euronews k svojmu skoršiemu pôsobeniu na Lesbose.
"Dávali sme pozor, či nepočujeme krik či nezachytíme tiesňové volanie. Pravidelne som komunikoval s pobrežnou strážou a informoval úrady v prístave, keď sme vyrazili na more, "dodal.
Trestné stíhanie
Skupina obžalovaných spolupracovala s gréckou mimovládnou organizáciou Medzinárodné stredisko pre núdzovú pomoc, ktorá pôsobila na ostrove Lesbos do roku 2018. V tom roku miestne úrady niektorých jej spolupracovníkov zatkli. Tri mesiace strávila vtedy vo väzbe aj Márdíníová či Binder.
V januári 2023 grécky súd zastavil trestné stíhanie kvôli obvineniu zo špionáže, ktorému títo ľudia čelili preto, lebo podľa prokuratúry odpočúvali vysielanie gréckej pobrežnej stráže a používali falošnú armádnu poznávaciu značku na aute, aby sa dostali do uzavretých oblastí na Lesbose.
Podľa stanice Euronews dnes na ostrove Lesbos nevykonávajú záchranné operácie už žiadne mimovládne organizácie, grécka vláda pre ich pôsobenie v roku 2020 zvýšila administratívne požiadavky. Vláda premiéra Kyriakosa Mitsotakisa, ktorý je v úrade od roku 2019, tiež celkovo sprísnila migračnú politiku.
Tento rok grécky parlament schválil aj pravidlá pre odmietnutých žiadateľov o azyl, ktorým hrozia aj tresty väzenia, ak v Grécku zostanú po stanovenej lehote. Nový zákon tiež počíta s vysokými pokutami pre migrantov, ktorí do krajiny vstúpia nelegálne.
Grécke ostrovy v Egejskom mori zažívali veľkú migračnú vlnu v rokoch 2015 a 2016, keď z Turecka do EÚ utekali najmä Sýrčania pred vojnou v ich krajine. V roku 2015 dorazilo na grécke ostrovy podľa UNHCR 857-tisíc utečencov a rok nato asi 173 450 migrantov. Migračnú vlnu výrazne zmiernilo Turecko vďaka dohode s EÚ, ktorá mu za to poslala niekoľko miliárd eur. Vlani sa cez more do Turecka dostalo asi 54 400 migrantov a tento rok zatiaľ 37-tisíc.