Čínske armádne stíhačky namierili počas letu nad medzinárodnými vodami pri japonskom súostroví Okinawa radar navádzajúci strely pred paľbou, uviedol podľa agentúr Reuters a AFP japonský minister obrany.
Tokio kvôli incidentu, ktorý označuje za provokáciu, protestovalo u čínskych úradov, Peking uviedol, že sa lietadlo nebezpečne priblížilo cvičeniu čínskeho námorníctva.
Sporná udalosť môže ďalej vyostriť vzťahy oboch krajín, ktoré sú veľmi napäté od nástupu japonskej premiérky Sanae Takičiovej, ktorá Peking pobúrila slovami o možnej japonskej reakcii na napadnutie Taiwanu Čínou.
"Tieto radarové impulzy prekročili hranice toho, čo je nutné pre bezpečnú prevádzku lietadiel," napísal na sieti X minister obrany Šindžiro Koizumi. Dodal, že podal oficiálny protest kvôli činu, ktorý označil za poľutovaniahodný.
Čínske stroje na japonské lietadlo podľa Tokia zamerali svoj navádzací radar v dvoch na sebe nezávislých prípadoch.
Tento radar vysiela silné rádiové vlny určené na zistenie presnej pozície cieľa, možných prekážok a ideálnej trasy pre strelu krátko pred jej vypustením. Považuje sa za jednu z najvážnejších hrozieb, pretože signalizuje možnosť bezprostredného útoku.
Hovorca čínskeho námorníctva podľa Reuters uviedol, že japonské tvrdenia sa nezakladajú na faktoch. Japonské lietadlo podľa neho opakovane narušil priestor, v ktorom sa konalo cvičenie čínskeho námorníctva.
Podobné incidenty medzi oboma krajinami sa občas stávajú v oblastiach, ktoré si nárokujú tak Čína, ako aj Japonsko.
Tokio napríklad pred dvoma týždňami vyslalo lietadlá k japonskému ostrovu Jonaguni, kde sa objavil čínsky dron. O týždeň skôr zase lode čínskej pobrežnej stráže plávali pri ostrovoch Senkaku nárokovaných Japonskom.
Súčasné napätie panuje od chvíle, keď nová premiérka Takaičiová 7. novembra povedala, že čínsky vojenský útok na Taiwan by mohol predstavovať situáciu ohrozujúcu prežitie Japonska, v ktorej by Tokio mohlo uplatniť právo na kolektívnu sebaobranu na základe zákona z roku 2015.
Čínsky generálny konzul v Osake jej za to vyhrážal urezaním hlavy, načo Tokio podalo Číne protest. Peking naopak podal protest Japonsku, obvinil ho z provokácií a pohrozil, že Japonsko utrpí od čínskej armády "zdrvujúcu" porážku, ak by zakročilo.
Čína považuje demokraticky spravovaný Taiwan za vzbúreneckú provinciu a za legitímnu súčasť svojho územia, s ktorým sa znovu spojí, aj keby to malo byť podľa jej slov silou.
Na ostrov vyvíja vojenský tlak tým, že do jeho blízkosti pravidelne vysiela vojnové lode aj lietadlá. Podľa oficiálnej politiky jednej Číny, ktorú Peking uplatňuje, na ostrove neexistuje samostatná politická entita. Taiwan od roku 1949 funguje de facto nezávisle, má vlastnú vládu a organizuje voľby.