Palestínske radikálne hnutie Hamas vo štvrtok odmietlo správu ľudskoprávnej organizácie Amnesty International, ktorá toto islamistické hnutie a ďalšie ozbrojené formácie obviňuje zo zločinov proti ľudskosti spáchaných počas a po útoku na Izrael 7. októbra 2023.
Tento vpád palestínskych kománd viedol k izraelskej vojenskej operácii proti Hamasu v Pásme Gazy. Informovala o tom agentúra AFP.
Zločiny proti ľudskosti
„Opakovanie lží a obvinení v správe propagovaných okupačnou vládou (Izraelom) týkajúcich sa znásilňovania, sexuálneho násilia a zlého zaobchádzania so zajatcami (rukojemníkmi) jasne ukazuje, že účelom tejto správy je podnecovanie a skresľovanie obrazu (palestínskeho hnutia) odporu,“ uviedol Hamas vo vyhlásení a vyzval organizáciu Amnesty International, aby svoju „chybnú a neprofesionálnu správu“ stiahla.
Amnesty vo svojej správe, zverejnenej vo štvrtok, konštatuje, že palestínske ozbrojené skupiny pri útokoch 7. októbra 2023 spáchali zločiny proti ľudskosti.
Primárnu zodpovednosť za tieto vojnové zločiny vrátane vrážd a mučenia nesie Hamas vrátane jeho vojenského krídla, Brigád Izz ad-Dín al-Kassám. Ostatné skupiny - vrátane Brigád al-Kuds Palestínskeho islamského džihádu a Brigád mučeníkov al-Aksá - nesú zodpovednosť v menšej miere, podobne ako niektorí nespojení palestínski civilisti z Pásma Gazy.
„Na základe svojich výskumných zistení a právnej analýzy Amnesty International dospela k záveru, že palestínske ozbrojené skupiny porušili medzinárodné humanitárne právo, spáchali vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti,“ konštatuje sa v správe Amnesty.
Počas útokov 7. októbra 2023 zahynulo na juhu Izraela približne 1200 ľudí, väčšinou civilistov vrátane minimálne 36 detí. Medzi obeťami boli Izraelčania - židia i beduíni, zahraniční pracovní migranti, študenti i žiadatelia o azyl.
Ďalších 251 ľudí bolo 7. októbra 2023 násilne odvlečených do Pásma Gazy. Väčšina z nich bola zadržaná živá. V zajatí ich následne držali týždne, mesiace, alebo v niektorých prípadoch viac ako dva roky. Do Pásma Gazy bolo odvlečených aj 36 tiel mŕtvych ľudí.
Hamas tvrdil, že jeho jednotky nemali počas útokov za cieľ civilistov a ich zneužívanie. Upozorňoval, že smrť mnohých civilistov je dôsledkom izraelskej paľby, a poprel, že plánoval zadržať civilistov ako rukojemníkov.
Rozsah násilia
Amnesty však uviedla, že „na základe rozsiahlych videozáznamov, svedectiev a ďalších dôkazov“ väčšina tých, ktorí zahynuli, bola zabitá militantmi vedenými Hamasom.
Ľudskoprávna organizácia zdokumentovala dôkazy, že niektorí z tých, ktorí boli zadržaní 7. októbra, boli vystavení fyzickému a sexuálnemu násiliu, buď v Izraeli alebo v Pásme Gazy. Rozsah sexuálneho násilia sa Amnesty nepodarilo stanoviť.
Všetci, ktorí boli odvlečení do Pásma Gazy, boli nezákonne držaní ako rukojemníci, pričom boli vystavení psychologickému týraniu, uvádza sa v správe Amnesty.
Konštatuje tiež, že počet lokalít obývaných civilistami, ktoré boli cieľom útokov; vyhlásenia vodcov Hamasu; opakovaný vzorec útokov cieliacich zámerne na civilistov a skutočnosť, že väčšina zabitých, zranených alebo unesených boli civilisti, svedčí o tom, že útok bol namierený proti civilnému obyvateľstvu.
Útok bol podľa zistení Amnesty rozsiahly a systematický a odohral sa v civilných komunitách v oblastiach priľahlej k Pásmu Gazy.
Zo správy Amesty tiež vyplýva, že počas útokov bolo zranených viac ako 4000 ľudí. Zničené alebo neobývateľné boli stovky domov a civilných objektov. Desaťtisíce obyvateľov z napadnutých oblastí boli vysídlené, pričom tisíce sú v tejto situácii aj viac ako dva roky po útokoch.
Za zločiny spáchané počas útokov 7. októbra 2023 nebol doteraz nikto postavený pred súd, upozorňuje Amnesty.
Prvá fáza prímeria medzi Izraelom a Hamas sprostredkovaného USA, ktorá začala 10. októbra, sa blíži k záveru. Spory o odzbrojenie Hamasu a stiahnutie izraelskej armády z Pásma Gazy ohrozujú začatie druhej fázy krehkého prímeria, konštatovala AFP.