Za jeden týždeň zmenili stovky životov. V polovici novembra uniesli militanti v Nigérii viac než 300 študentov z katolíckej školy, zobrali 25 dievčat z internátov a vtrhli na večernú bohoslužbu, pri ktorej zabili troch veriacich a uniesli desiatky ďalších.

Vlna útokov zvýšila pozornosť voči nigérijskej vláde zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý pohrozil vojenským zásahom kvôli údajnej persekucii kresťanov.

Jeho tvrdenie o „masovom vraždení kresťanov“ však spochybnila nigérijská vláda aj bezpečnostní experti.

Školy boli zatvorené v dvoch centrálnych nigérijských štátoch a prezident Bola Tinubu vyhlásil celoštátny núdzový stav a nariadil armáde a polícii nábor 20-tisíc dôstojníkov na potlačenie násilia po celej krajine.

Únosova kríza

Vláda už takmer dve desaťročia bojuje proti džihádistickým povstalcom, ktorí bombardujú dediny, mešity, vojenské základne, kostoly a trhy, aby šírili svoju ideológiu na severovýchode a severozápade krajiny.

V roku 2014 sa stali známymi po tom, ako bojovníci Boko Haram uniesli 276 študentiek v severnej časti mesta Chibok, čo vyvolalo celosvetovú kampaň za ich prepustenie.

Odvtedy islamistické skupiny a zločinecké gangy prijali podobné taktiky — brať študentov a obyvateľov výmenou za výkupné.

Najnovšie útoky v severných oblastiach sú „ďaleko od ojedinelých“, povedala v piatok britská charita Save the Children vo vyhlásení.

Podľa analýzy organizácie Save the Children založenej na mediálnych správach a údajoch projektu Armed Conflict Location and Event Data Project, sa v Nigérii od januára 2024 vyskytlo najmenej desať prepadnutí škôl, ktorých obeťami bolo 670 detí.

Mnohí zo študentov boli odvedení buď priamo zo školy, alebo na ceste do školy, varovali predstavitelia organizácie a upozornili, že ak sa útoky stanú „nebezpečnou normou“, môžu mať dlhodobé dôsledky na vzdelávanie.

Ide o vieru?

Militanti útočili na severovýchode Nigérie samovražednými bombami. Terčom boli veľké zhromaždenia v mešitách, kostoloch a na trhoch. Zároveň ovládli aj viaceré dediny. Násilie dosiahlo vrchol v polovici roka 2010.

Vtedy vládne jednotky opätovne získali územia od militantov. Gangy, známe ako banditi, potom začali unášať obyvateľov a deti za výkupné.

Násilie sa rozšírilo aj do centrálnych štátov, do regiónu, ktorý už aj tak sužuje spor o pôdu medzi kočovnými moslimskými pastiermi a prevažne kresťanskými farmármi. Trump, niektorí americkí zákonodarcovia a kresťanské advokačné skupiny tvrdia, že islamistickí povstalci cielia na kresťanov.

Americký prezident v novembri povedal, že nariadil ministrovi obrany poslať vojská do Nigérie alebo vykonať letecké útoky, aby zastavil to, čo nazval zabíjaním „veľkého počtu“ kresťanov. Taktiež označil Nigériu za „krajinu záujmu“ a uviedol, že zastaví finančnú pomoc.

Ryan Cummings, riaditeľ konzultačnej spoločnosti Signal Risk pre politické a bezpečnostné riziká, varoval, že rámcovanie útokov ako stret medzi moslimami a kresťanmi hrá do rúk militantnému zámeru viesť náboženskú vojnu s cieľom prilákať financovanie zo strany globálnych džihádistických sietí.

„Ak povstalci dokážu vytvoriť takéto vnímanie — a už to vidíme v rétorike na oboch stranách — ešte viac rozdelí krajinu podľa obyvateľstva, náboženstva, vierovyznania a ideológie,“ povedal Cummings.

Reakcia nigérijskej vlády

Tinubu povedal, že jeho vláda víta podporu USA v boji proti povstalcom, je však podľa neho potrebné rešpektovať územnú celistvosť Nigérie.

Uviedol, že poveril štátne zložky nasadiť trénovaných lesných strážcov a nábor ďalšieho personálu, aby vyhnali ozbrojené skupiny, ktoré pôsobia v odľahlých oblastiach.

Tinubu tiež vyzval kostoly a mešity, aby zvýšili bezpečnosť počas zhromaždení.

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: HN Globálne

FOTO: HN Globálne