Ústrednou témou decembrového summitu lídrov Európskej únie v Bruseli bude zabezpečenie finančných potrieb Ukrajiny na nasledujúce dva roky. Napriek intenzívnym rokovaniam sa členským štátom zatiaľ nepodarilo dosiahnuť zhodu na spôsobe financovania. Viacerí diplomati avizovali, že rokovanie potrvá dovtedy, kým sa túto otázku nepodarí vyriešiť. Medzi ďalšie kľúčové body programu patria rozširovanie bloku, dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2028 – 2034, ako aj otázky geoekonomiky a konkurencieschopnosti. Slovensko na summite zastupuje premiér Robert Fico.
Zasadnutie sa začne vo štvrtok o 10.00 h tradičnou výmenou názorov s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou. Následne sa pozornosť lídrov sústredí na vojnu na Ukrajine. Okrem diskusie o pokračujúcich mierových rokovaniach sa budú snažiť najmä dospieť k dohode o zabezpečení finančnej podpory Kyjeva v rokoch 2026 a 2027. K tomuto záväzku sa 26 premiérov a prezidentov členských krajín EÚ prihlásilo na októbrovom summite. Výnimkou bolo Maďarsko, ktoré sa posledné summity nepridalo k spoločným záverom Európskej rady (ER) o Ukrajine.
Najintenzívnejšie debaty sa vedú o návrhu reparačnej pôžičky zo zmrazených ruských aktív v hodnote 210 miliárd eur, ktorý podporujú Európska komisia aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Belgicko však túto iniciatívu odmieta pre obavy z možných odvetných krokov Ruska, keďže na jeho území sa nachádza väčšina týchto aktív. Kriticky sa k návrhu stavajú aj Slovensko, Česko, Maďarsko, Taliansko, Bulharsko či Malta. Napriek výhradám by mohol byť schválený kvalifikovanou väčšinou. Členské štáty sa doteraz zdráhali postupovať proti postoju Belgicka v takejto citlivej otázke, hoci niektorí diplomati túto možnosť v krajnom prípade nevylúčili.
Európska komisia na začiatku mesiaca predstavila aj alternatívne riešenie v podobe pôžičky financovanej z rozpočtu EÚ. Únia by si v tomto prípade zabezpečila kapitál na finančných trhoch, pričom ako záruku by použila rozpočet EÚ. Tento variant si však vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov, a viaceré z nich ho považujú za málo realistický.
Úlohou ER nie je prijímať legislatívne predpisy, ale určiť politický smer a riešenie, ktoré umožní naplniť prijaté záväzky, uviedol pre TASR jeden z diplomatov. „Zo stretnutia neodídeme, kým nedosiahneme výsledok,“ avizovala tento týždeň šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová.
Počas pracovného obeda by mala nasledovať diskusia o rozširovaní EÚ, ktorá nadviaže na stredajší summit s krajinami západného Balkánu. Pôjde o strategickú výmenu názorov. Na decembrových summitoch sa zvyčajne prijímajú závery Rady EÚ k rozširovaciemu procesu, tento rok však k tomu nedôjde. Dôvodom je blokovanie stanoviska Maďarskom na pôde Rady EÚ pre jeho odmietavý postoj k rokovaniam s Ukrajinou.
Lídri sa budú po prvý raz na úrovni ER zaoberať návrhom Komisie o Viacročnom finančnom rámci (VFR) EÚ na roky 2028 – 2034. Cieľom je vytvoriť predpoklady na jeho včasné schválenie tak, aby mohol nadobudnúť účinnosť 1. januára 2028. Ideálne by sa dohoda na novom rozpočte mala dosiahnuť do konca roka 2026.
Významnou témou rokovaní bude aj nová geoekonomická realita a jej dosah na konkurencieschopnosť Európy. Predstavitelia členských štátov budú diskutovať o možnostiach reakcie zo strany Únie. Ide o úvodný krok v sérii debát, ktoré budú pokračovať na neformálnom stretnutí vo februári a následne aj na riadnom zasadnutí ER v marci.
Prezidenti a premiéri 27 členských krajín sa budú venovať aj otázkam európskej obrany a bezpečnosti, situácii na Blízkom východe a migrácii. Pri týchto bodoch programu sa však neočakáva dlhá diskusia.