Nemecký kancelár Friedrich Merz je ochotný vyhovieť požiadavke Belgicka a uvoľniť na finančnú podporu Ukrajiny aktíva ruskej centrálnej banky zmrazené v Nemecku. Píše o tom agentúra DPA s odvolaním sa na rokovania na okraj summitu EÚ v Bruseli.
Európski lídri by na summite mali rozhodnúť o budúcej finančnej pomoci pre Ukrajinu, pričom zatiaľ nie je jasné, či to bude formou takzvanej reparačnej pôžičky zabezpečenej zmrazenými ruskými aktívami. Belgicko, kde sa tieto aktíva z veľkej väčšiny nachádzajú, požaduje zdieľanie rizík.
Hoci sa Belgicku myšlienka reparačnej pôžičky nepáči, belgický premiér Bart De Wever dnes v belgickom parlamente uviedol, že by na ňu krajina mohla pristúpiť, ak budú riziká zdieľané a Belgicko bude chránené.
"Potom všetci spoločne so všetkými Európanmi skočíme z tej skaly a budeme dúfať, že nás padák udrží," povedal De Wever belgickým poslancom ešte pred začiatkom summitu.
Belgická vláda chce zabrániť tomu, aby sa stala jediným terčom možných odvetných opatrení, píše DPA. Okrem iného existujú obavy z toho, že Moskva by mohla vyvlastniť európske súkromné osoby a spoločnosti v Rusku.
Pokiaľ ide o riziká spojené s reparačnou pôžičkou, znepokojenie vyjadrili aj Taliansko, Malta a Bulharsko. Výhrady k tomuto variantu financovania Ukrajiny má tiež Česko, Slovensko či Maďarsko.
Ruská centrálna banka zosilňuje tlak na EÚ, zatiaľ čo lídri rokujú o tom, či použiť jej zmrazené aktíva v rámci bloku na financovanie balíka na pomoc Ukrajine vo výške 210 miliárd eur.
Už podala žalobu na depozitára cenných papierov Euroclear, ktorý sídli v Belgicku a kde sa nachádza väčšina zmrazených aktív, na moskovskom súde.
Teraz sa podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry Interfax chce zamerať na európske banky, ktoré tiež držia sankcionované peniaze Kremľa na vkladových účtoch.