Počet klimatických žalôb rastie – niektoré sa dostávajú až na najvyššie súdy a zaznamenávajú aj významné úspechy – deje sa to v čase, keď politika a diplomacia nedokážu prinútiť štáty k dostatočným klimatickým opatreniam.

Od Peru po Filipíny sa žalobcovia čoraz častejšie obracajú na súdy, aby dosiahli spravodlivosť tam, kde zlyhávajú rokovania. Tento trend má pokračovať aj v nadchádzajúcom roku.

„Uvidíme viac prípadov, podobne ako pri COP30 – vyjednávania neprinášajú výsledky v rozsahu, ktorý potrebujeme,“ povedala pre Context v telefonickom rozhovore Joie Chowdhury, hlavná právnička Centra pre medzinárodné environmentálne právo (CIEL).

Aktivisti, vedci, študenti, poľnohospodári a pôvodní obyvatelia žalujú vlády a firmy z fosílneho priemyslu, aby niesli zodpovednosť za povodne, suchá a vlny horúčav, ktoré spôsobila alebo zhoršila klimatická zmena.

Právnici hovoria, že je veľmi dôležité, že tieto prípady sa dnes dostávajú až na najvyššie súdy, pretože ich rozhodnutia jasne ukazujú, ako majú vlády a firmy obmedzovať a riešiť klimatickú zmenu.

„To, čo bolo pred desiatimi rokmi morálnym imperatívom, sa stalo právnym imperatívom. Súdna moc teraz dobieha vývoj,“ povedala Sarah Mead, spoluriaditeľka Climate Litigation Network.

Tritisíc žalôb

Podľa správy OSN bolo v roku 2024 podaných viac než 200 nových prípadov. Od prvej klimatickej žaloby v roku 1986 bolo do júna 2025 podaných celkovo 3-tisíc prípadov v 60 krajinách.

Klimatické spory pribúdajú v krajinách Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky, ktoré od roku 2020 predstavujú takmer 60 percent všetkých podaných prípadov.

Brazília má 135 prípadov, čo z nej robí krajinu s tretím najvyšším počtom klimatických žalôb na svete, a zároveň riešila viac nárokov na náhradu škôd súvisiacich s klímou než ktorákoľvek iná krajina, napríklad v súvislosti s nelegálnym odlesňovaním.

Spojené štáty zostávajú najviac „žalujúcou“ krajinou, s takmer dvoma tisícmi prípadmi podanými do júna 2025.

Okrem energetických firiem sa žaloby čoraz častejšie zameriavajú aj na živočíšnu výrobu, dopravu, potravinársky a maloobchodný sektor.

V máji nemecký súd zamietol žalobu peruánskeho farmára proti energetickej spoločnosti RWE, ktorú vinil z ohrozenia svojho domova v dôsledku klimatickej zmeny. Zároveň však rozhodol, že firmy nesú zodpovednosť za svoje emisie, čím vznikol dôležitý právny precedens.

„Ľudia často vnímajú tieto prípady ako veľké boje proti firmám či technológiám, no ide aj o bezprostredné potreby ľudí: mať jedlo na stole, dostať dieťa do školy, keď sa po masívnej búrke zrúti celá infraštruktúra,“ povedala Chowdhury.

V júli najvyšší súd OSN vyhlásil, že štáty musia dodržať svoje záväzky na znižovanie emisií, inak riskujú povinnosť odškodniť krajiny postihnuté klimatickou zmenou.

Toto stanovisko sa považuje za možný zlomový bod, pretože objasňuje zodpovednosť štátov v klimatickej kríze.

Klimatické spory zahŕňajú aj rastúci počet konfliktov medzi investormi a štátmi, ktoré môžu klimatickú politiku spomaľovať alebo oslabovať.

V rámci mechanizmu riešenia sporov medzi investorom a štátom (ISDS) môžu energetické firmy žalovať vlády, ak ich politiky znižovania emisií negatívne ovplyvnia zisky. Aktivisti tvrdia, že to má „ochladzujúci účinok“ na klimatické opatrenia.

Viaceré krajiny chcú vystúpiť z energetickej charty, ktorá ISDS umožňuje, no aj po odchode zostávajú viazané jej ustanoveniami ešte 20 rokov.

Klimaticá politika

Podľa Grantham Research Institute bolo v roku 2024 až 27 percent z 226 nových klimatických žalôb zameraných na odpor, pretváranie alebo zdržiavanie klimatickej politiky, pričom 88 percent z nich bolo podaných na amerických súdoch.

Budúci rok sa očakávajú rozhodnutia v prípadoch proti firmám Shell, TotalEnergies a švajčiarskemu cementárskemu gigantu Holcim. Významný posun sa predpokladá aj v prípadoch proti Rakúsku, Belgicku, Francúzsku, Taliansku a Novému Zélandu, uviedla Mead.

V nadväznosti na prípad peruánskeho farmára podali štyria obyvatelia záplavami ohrozeného indonézskeho ostrova sťažnosť proti spoločnosti Holcim s tým, že robí príliš málo pre znižovanie emisií.

Podľa neziskovej organizácie Swiss Church Aid, ktorá obyvateľov ostrova Pari podporuje, by išlo o prvý prípad namierený proti švajčiarskej firme za jej úlohu v globálnom otepľovaní.

Na Filipínach sa preživší tajfúnu z roku 2021 domáhajú odškodnenia od spoločnosti Shell za jej podiel na globálnom otepľovaní.

Európsky súd pre ľudské práva zároveň prerokúva prípad Müllner, ktorý tvrdí, že rastúce teploty v Rakúsku porušujú práva pacientky s roztrúsenou sklerózou.

Právnici hovoria, že prípad má potenciál potvrdiť individuálny status obete a posilniť argumenty založené na ľudských právach, aby vlády a firmy dodržiavali klimatické záväzky.

Ďalší kľúčový vývoj by mohol prísť z Afrického súdu pre ľudské práva a práva národov, ktorý bol požiadaný o vyjasnenie povinností štátov v kontexte klimatickej zmeny. Žiadosť bola podaná v máji a rozhodnutie môže trvať 18 mesiacov.

Právni experti tvrdia, že stanovisko by mohlo potvrdiť súvislosť medzi kolonializmom a dopadmi klimatickej zmeny.

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: HN Globálne

FOTO: HN Globálne