Iránske rakety majú podľa tamojšieho ministerstva zahraničia slúžiť výlučne na sebaobranu a odstrašenie akéhokoľvek útoku, napísala dnes agentúra AFP. Teherán tak reagoval po tom, ako Tel Aviv varoval Washington pred plánovaným iránskym útokom na Izrael.
"Iránsky program balistických rakiet bol vyvinutý na obranu iránskeho územia, nie na to, aby sa stal predmetom rokovaní. Iránske obranné schopnosti, určené na odstrašenie akéhokoľvek agresora, ktorý má v úmysle zaútočiť na našu krajinu, nie sú predmetom diskusie," uviedol hovorca iránskeho ministerstva zahraničia Esmaíl Baghaí počas tlačovej konferencie v Teheráne.
Podľa serveru Axios Izrael vyjadril Spojeným štátom obavy z možného iránskeho útoku na svoje územie. Tieto pochybnosti vychádzajú z raketového cvičenia vykonaného jednotkami Iránskych revolučných gárd.
Spojené štáty znepokojuje iránsky program balistických rakiet, ktorý sa naďalej vyvíja. Washington obviňuje Teherán z destabilizácie arabského regiónu, zatiaľ čo Izrael ho kvôli pokročilému raketovému vývoju považuje za existenčnú hrozbu.
Irán a Izrael, zaprisahaní nepriatelia od vzniku Islamskej republiky v roku 1979, sa v júni tohto roku dostali do dvanásťdňového konfliktu, ktorý podľa AFP vyvolal bezprecedentný izraelský útok na vojenské a jadrové objekty, vrátane obytných oblastí. Tieto útoky si podľa Teheránu vyžiadali viac ako 1000 iránskych obetí. Iránske raketové útoky na izraelské územie si počas tejto vojny vyžiadali celkovo 28 obetí na izraelskej strane.
Spojené štáty sa k operácii krátko pripojili a 22. júna bombardovali podzemné zariadenie na obohacovanie uránu vo Forde južne od Teheránu. Zasiahnuté boli tiež jadrové zariadenia v Isfaháne a Natanze v strednom Iráne.
Irán sa pred islamskou revolúciou tešil americkej zbrojnej podpore. To sa zmenilo po roku 1979, keď kvôli novému iránskemu porevolučnému režimu Spojené štáty na Teherán uvalili sankcie a prerušili diplomatické vzťahy. Krajina si tak musela vyvinúť vlastné zbrane. Dnes disponuje veľkým, dobre vyvinutým arzenálom od systémov protivzdušnej obrany a rakiet až po drony.
Iránsky jadrový program dlhodobo vzbudzuje obavy hlavne v západnom svete. V roku 2015 Teherán podpísal s USA, Čínou, Ruskom, Nemeckom, Francúzskom, Britániou a Európskou úniou dohodu nazvanú Spoločný všeobecný akčný plán (JCPOA). Jej súčasťou bolo zmiernenie sankcií za obmedzenie iránskeho jadrového programu. Americký prezident Donald Trump ale v roku 2018 od dohody odstúpil a sankcie obnovil. Irán potom začal dohodu porušovať.