Južná Kórea plánuje začať stavať svoje vlastné jadrové ponorky. A Spojené štáty, ktoré sa tomu dlhý čas bránili, ale už nie sú proti.
Administratíva prezidenta Donalda Trumpa si uvedomuje, že má týchto ponoriek málo a v nepokojnom regióne juhovýchodnej Ázie sú miesta, kam by ich potrebovala presunúť.
Soul by zase mohol lepšie čeliť Číne a Severnej Kórei. Otázkou zatiaľ je, kde sa juhokórejské ponorky budú stavať.
Výhodné pre všetkých
Južná Kórea by sa stala siedmou krajinou, ktorá prevádzkuje jadrové ponorky. Doteraz ich majú len v Spojených štátoch, Rusku, Číne, Francúzsku, Veľkej Británii a Indii. Jej zaradenie na zoznam by pritom mohlo byť výhodné pre všetky strany, uvádza CNN. Soul by mohol lepšie čeliť severokórejským alebo čínskym aktivitám vo vodách okolo Kórejského polostrova.
A to by zase uvoľnilo kapacity americkému námorníctvu, ktoré by svoje ponorky mohlo poslať do oblastí s vyhrotenejšou situáciou, napríklad do Juhočínskeho mora alebo k Taiwanu. Výstavba nových jadrových ponoriek by nepochybne priniesla tisíce nových, dobre platených pracovných miest, čo by pomohlo ekonomikám USA a Južnej Kórey.
„Pre Južnú Kóreu by to znamenalo zásadnú zmenu v boji proti podmorskej hrozbe zo strany Severnej Kórey. Ponorky s jadrovým pohonom by mohli zmeniť úlohu Južnej Kórey v rámci aliancie a urobiť z nej schopnejšieho poskytovateľa bezpečnosti,“ povedal bývalý dôstojník juhokórejského námorníctva Ju Čihun z Kórejského inštitútu pre obranné analýzy.
Jadrové ponorky môžu zostať pod vodou aj niekoľko rokov, ak majú dostatočné zásoby pre posádku, zatiaľ čo väčšina ponoriek s konvenčným pohonom musí vyplávať na hladinu, aby mohli spustiť dieselové motory, ktoré nabíjajú batérie pre prevádzku v hĺbke.
Jadrové ponorky sú tiež všeobecne rýchlejšie a v mnohých prípadoch aj tichšie. A Soul si ich želá už mnoho rokov. Doteraz však čelil zásadnej prekážke.
Podľa desaťročia starej jadrovej dohody s USA nesmie recyklovať vyhorené jadrové palivo, hoci na to má potrebnú technológiu. Juhokórejskí politici o tom v minulosti niekoľkokrát rokovali s americkou stranou. Keď to potom prezident I Če-mjong spomenul aj verejne, šéf Bieleho domu jeho prianie vypočul.
„Dal som im súhlas na výstavbu jadrovej ponorky namiesto staromódnych a oveľa menej obratných dieselových ponoriek, ktoré majú teraz,“ napísal Trump na svojej sieti Truth Social.
Hrozby, ktorým americké námorníctvo čelí, zhrnul už v roku 2019 vtedajší veliteľ Indo-pacifického veliteľstva admirál Philip Davidson.
„Na svete je štyristo zahraničných ponoriek, z ktorých približne 75 percent sa nachádza v indo-pacifickom regióne. Sto šesťdesiat z týchto ponoriek patrí Číne, Rusku a Severnej Kórei. Zatiaľ čo tieto tri krajiny zvyšujú svoju kapacitu, Spojené štáty vyraďujú útočné ponorky rýchlejšie, než sú nahradzované,“ povedal.
Americké námorníctvo má teraz vo svojej flotile štyridsaťdeväť útočných ponoriek, ktoré musia pokrývať všetky svetové oceány. Asi dve tretiny z nich sú k dispozícii na „naliehavé“ zásahy v prípade núdze, ale počas bežných operácií je ich na hliadkach menej.
Potrvá to roky
Podľa juhokórejských politikov a vojenských dôstojníkov, s ktorými CNN hovorila, je už Južná Kórea schopná postaviť si vlastné ponorky s jadrovým pohonom. Ešte však nie je jasné, kde to bude robiť. Zatiaľ čo Trump sa zmienil o lodenici vo Filadelfii, ktorú nedávno získal juhokórejský konglomerát pre stavbu lodí a obranu Hanwha, Soul by chcel výrobu na domácej pôde.
„Stavba v lodenici znamená stratu technológií. V podstate sa to nelíši od nákupu zbraní vyrobených v USA,“ vysvetľuje vojenský expert Kim Tongjop. Tak či onak ešte podľa odborníkov potrvá najmenej desať rokov, kým si Juhokórejčania vlastnú jadrovú ponorku zaobstarajú.
Napriek tomu, že má Soul výkonné konvenčné ponorky, o jadrový pohon skutočne stojí. „Južná Kórea potrebuje operovať na veľké vzdialenosti, aby blokovala čínske ponorky, ktoré by v prípade vojny priplávali do kórejských vôd na podporu Severnej Kórey, a mohli by tu byť limity, ak by sa to robilo iba s konvenčnými ponorkami,“ povedal Kim a zdôraznil rýchlosť jadrových ponoriek.
Kapitán amerického námorníctva vo výslužbe a vedúci pracovník Centra pre novú americkú bezpečnosť Thomas Shugart však tento argument spochybňuje.
„Z operačného hľadiska mi to veľmi nedáva zmysel. Hlavnou výhodou jadrových ponoriek je najmä rýchlosť, schopnosť pohybovať sa rýchlo po dlhý čas a rýchlo prekonávať veľké vzdialenosti. Južná Kórea a Japonsko však sú priamo tam, kde sa akcia pravdepodobne odohrá,“ hovorí s tým, že jadrové ponorky by dávali zmysel v prípade, že by Soul chcel viesť agresívnu protiponorkovú vojnu.
Nové ponorky by navyše mohli vyhrotiť jeho už aj tak napäté vzťahy so severným susedom. Severná Kórea označila snahu Južnej Kórey za „strategický krok k vlastnému jadrovému zbrojeniu“. Napriek tomu, že Soul trvá na tom, že ponorka jadrové zbrane niesť nebude.
Severokórejský vodca Kim Čong-un však už v roku 2021 predstavil päťročný plán, v rámci ktorého začala jeho krajina stavať vlastnú jadrovú ponorku. Dokončená by mala byť ešte tento rok. Hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí medzitým vyzval na opatrnosť a zdržanlivosť.