Ruské domy dnes pôsobia – alebo sa v nadchádzajúcich mesiacoch pripravujú na otvorenie – v najmenej 22 afrických krajinách, uviedol portál The Moscow Times, podľa ktorého ide o najväčšiu takúto expanziu od čias ZSSR.
Čo chce Rusko v Afrike?
Centrá sa nachádzajú v Egypte, Tanzánii, Mali, Burkine Faso, Čade, Rovníkovej Guinei, Stredoafrickej republike a ďalších štátoch.
Kultúrne strediská
Mnoho budov, v ktorých operujú, predtým slúžilo ako sovietske kultúrne strediská a Moskva ich teraz znovu sprevádzkovala vo chvíli, keď kvôli svojej medzinárodnej izolácii súvisiacej s vojnou na Ukrajine hľadá nových politických partnerov.
Návštevníci sa vo vnútri stretávajú so starostlivo zostaveným programom, vrátane projekcií a prezentácií, ktoré šíria kremeľskú interpretáciu udalostí, ako je anexia Krymu či práve invázia do susednej krajiny.
„Nárast počtu Ruských domov, ktorý v posledných rokoch vidíme, je nutné chápať v rámci širšej strategickej snahy, do ktorej je Rusko zapojené,“ povedal bezpečnostný expert Joseph Siegle z Marylandskej univerzity.
Rozširovanie siete ruských centier prebieha súbežne s preskupením geopolitických väzieb v Saheli. V Burkine Faso aj Mali sa po sérii prevratov dostali k moci režimy kritické k Francúzsku, ktoré vinia z neúcty ku svojej suverenite. Francúzski vojaci sa museli stiahnuť, pričom vzniknuté vákuum rýchlo zaplnilo Rusko, ktoré tu nadviazalo nové bezpečnostné dohody.
V Rovníkovej Guinei pred rokom otvoril Ruský dom krátko po tom, čo médiá informovali o tom, že Moskva vyslala do krajiny 200 vojenských poradcov, aby vycvičili formácie prezidenta Teodora Obianga Nguemu Mbasoga.
Podľa expertov centrá pomáhajú Rusku uplatňovať vplyv pri relatívne nízkych nákladoch. "Rusko sa nesnaží získať vplyv tradičnou štátnou diplomaciou. Využíva asymetrické prostriedky, aby pôsobilo silnejšie, než skutočne je," opísal Siegle, podľa ktorého táto stratégia priniesla merateľné výsledky.
Štúdium v Rusku je veľkým lákadlom
Navonok Moskva prezentuje tieto strediská ako kultúrne a vzdelávacie inštitúcie. Ponúkajú kurzy ruštiny, organizujú výstavy a organizujú komunitné akcie, napríklad hudobné predstavenia či šachové turnaje.
Najsilnejším lákadlom je možnosť vzdelávania v Rusku. Ruské domy poskytujú poradenstvo ohľadom štúdia a štipendií. Agentúra Rossotrudničestvo, ktorá inštitúcie riadi, nedávno predstavila balík päťtisíc štátom financovaných miest pre afrických študentov. V regiónoch, kde je vyššie vzdelanie obmedzené alebo drahé, je to veľmi silná motivácia, ktorá vedie miestnych obyvateľov k tomu, aby sa o túto organizáciu zaujímali.
Bývalí študenti, ktorí študovali v ZSSR či Rusku, dnes zohrávajú v ruskej stratégii v Afrike kľúčovú úlohu. Mnohí z nich sa po návrate stali lekármi, inžiniermi alebo podnikateľmi a pôsobia ako most medzi Moskvou a africkými krajinami.
"Študovali sme tam a poznáme jeho potenciál. Chceme, aby partnerstvo bolo výhodné pre obe strany," povedal denníku The Washington Post Christian Ouédraogo, vedúci burkinsko-ruského obchodného klubu.
Niektorí študenti podporujú aj šírenie ruského jazyka a kultúry. "Poznáme Rusko a jeho mentalitu. Pomáhame obyvateľom Burkiny pochopiť túto krajinu," uviedol Daouda Diané, ktorý vedie klub bývalých študentov z Ruska.
Vzdelanci prispievajú aj k ekonomickým väzbám. Boureima Sangaré, ktorý v Rusku strávil deväť rokov, pomáha burkinským farmárom vyvážať sezam a podporuje využívanie ruských hnojív. Podľa neho Moskva na rozdiel od Francúzska miestnych obyvateľov vníma ako rovnocenných partnerov.