Počet obetí sobotňajšieho amerického vojenského zásahu vo Venezuele sa zvýšil na najmenej 80. V nedeľu to napísal denník The New York Times s odvolaním sa na vysokopostaveného venezuelského predstaviteľa. Medzi obeťami sú podľa neho príslušníci bezpečnostných zložiek aj civilisti.
Ako USA zajali venezuelského prezidenta Nicolása Madura
Podľa pôvodných informácií NYT pri operácii USA vo Venezuele zahynulo najmenej 40 vojakov a civilistov. Nemenovaný predstaviteľ zároveň varoval, že počet mŕtvych sa môže ešte zvýšiť.
Venezuelský minister obrany Vladimir Padrino López v nedeľu oznámil, že o život prišla veľká časť ochranky prezidenta Nicolása Madura, ktorého spolu s manželkou Ciliou Floresovou zadržali a do USA odviedli americké špeciálne jednotky.
Zdroje citované denníkom New York Post uviedli, že pri akcii nezahynul žiaden americký vojak a nebolo zničené žiadne americké vybavenie.
Prezident USA Donald Trump, ktorý zásah nariadil, nevylúčil, že Spojené štáty podniknú v prípade potreby aj ďalší útok na Venezuelu. V sobotu zároveň vyhlásil, že USA sa neboja nasadiť do latinskoamerickej krajiny aj vojakov. Pri sobotňajšom zásahu podľa neho zahynulo vo Venezuele aj mnoho Kubáncov, ktorí sa podieľali na ochrane Madura.
Vývoj situácie v sobotu
"Spojené štáty americké úspešne vykonali rozsiahly útok proti Venezuele a jej lídrovi, prezidentovi Nicolásovi Madurovi, ktorý bol, spolu so svojou manželkou, zadržaný a letecky transportovaný z krajiny," napísal v sobotu americký prezident Donald Trump.
Venezuelský prezident v sobotu večer SEČ dorazil do New Yorku, kde má čeliť súdu. Obžaloba ho viní zo „sprisahania zameraného na narkoterorizmus, sprisahania zameraného na dovoz kokaínu, držby guľometov a ničivých zariadení a sprisahania s cieľom držby guľometov a ničivých zariadení proti Spojeným štátom," uviedla americká ministerka spravodlivosti Pam Bondiová.
Pred odvedením do väznice bol venezuelský prezident nakrátko v sídle Úradu pre kontrolu drog (DEA). Biely dom na sociálnych sieťach zverejnil video Madura, kráčajúceho práve v sídle DEA, pričom venezuelský prezident hovorí: „Dobrú noc. Šťastný nový rok.“
Metropolitná väznica je jediná federálna väznica v New Yorku a podľa stanice BBC je známa tým, že v nej boli zadržané viaceré známe osobnosti a taktiež svojimi prísnymi podmienkami, násilím a obvineniami z nedostatočného dohľadu.
Venezuelská opozícia je pripravená prevziať moc, uviedla to vo vyhlásení líderka opozície María Corina Machadová. Americký prezident Donald Trump potvrdil, že USA budú spravovať Venezuelu, až kým nedôjde k riadnemu a bezpečnému odovzdaniu moci. „Budeme riadiť krajinu dovtedy, kým nebudeme môcť vykonať bezpečný, riadny a rozumný prechod,“ povedal.
Krajina požiadala o urgentné zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN, podľa ústavy má právomoci po Madurovi prevziať viceprezidentka Delcy Rodríguezová.
Venezuela sériu hlásených výbuchov v sobotu na niekoľkých miestach krajiny vrátane metropoly Caracasu označila za americký útok proti vojenským a civilným cieľom.
Tamojšia vláda medzitým vyzvala sociálne a politické sily na mobilizáciu a ohlásila rozsiahle nasadenie armády vrátane balistických systémov. Armádu však oslabuje nedostatok výcviku, nízke mzdy a chátrajúce vybavenie, uviedlo šesť zdrojov oboznámených s vojenskými schopnosťami Venezuely, píše Reuters.
Výbuchy
Podľa očitých svedkov bolo výbuchy počuť aj na letisku a v prístave v Caracase. V južnej časti metropoly, v oblasti neďaleko veľkej vojenskej základne, došlo k výpadku prúdu.
„Venezuela odmieta, zavrhuje a odsudzuje pred medzinárodným spoločenstvom mimoriadne vážnu vojenskú agresiu, ktorú spáchala súčasná vláda Spojených štátov amerických proti venezuelskému územiu a ľudu,“ uviedla Madurova vláda vo vyhlásení.
AFP doplnila, že krátko pred eskaláciou v Caracase americký Federálny úrad pre letectvo (FAA) z dôvodu „prebiehajúcej vojenskej aktivity“ zakázal americké komerčné lety vo venezuelskom vzdušnom priestore. Agentúra AFP informovala, že kolumbijský prezident Gustavo Petro už medzičasom odsúdil útok na Caracas a Venezuelu.
Na svojom účte na sieti X napísal, že Venezuelu „ostreľujú raketami“. Petro tiež vyzval Organizáciu Spojených národov a Organizáciu amerických štátov (OAŠ), aby okamžite zvolali svoje mimoriadne zasadnutia.
K tejto eskalácii došlo v čase, keď americký prezident Donald Trump naznačil možnosť pozemných útokov proti Venezuele a vyhlásil, že dni venezuelského prezidenta Nicolása Madura sú „zrátané“. Trump obviňuje Madura z vedenia rozsiahlej siete obchodovania s drogami, čo Maduro popiera.
Kolumbia vysiela k hranici s Venezuelou svojich vojakov a policajtov, chystá sa na masívny prísun utečencov a navrhne zvolanie Bezpečnostnej rady OSN.
Otvorení rokovaniam
Venezuela medzičasom v piatok deklarovala, že je otvorená rokovaniam o dohode so Spojenými štátmi o boji proti obchodovaniu s narkotikami. Maduro tiež tvrdí, že USA si chcú vynútiť zmenu vlády vo Venezuele a získať prístup k jej zásobám ropy, ktoré patria k najväčším na svete.
Od leta 2025 Spojené štáty výrazne posilnili svoju vojenskú prítomnosť v blízkosti Venezuely vrátane vyslania lietadlovej lode, vojnových lodí a moderných stíhačiek do Karibiku.
Trump zároveň oznámil „blokádu“ venezuelskej ropy, rozšíril sankcie a podnikol viac ako dva tucty útokov na plavidlá, o ktorých USA tvrdia, že sa podieľajú na pašovaní drog v Tichom oceáne a Karibskom mori. Mnohé krajiny tieto útoky odsúdili ako mimosúdne popravy.
Minulý týždeň Trump potvrdil, že Spojené štáty zasiahli vo Venezuele dok, ktorý údajne slúžil ako nákladisko drog na lode pre pašerákov. Od začiatku nátlakovej kampane Spojených štátov ide o prvý známy prípad, keď Washington vykonal vo Venezuele pozemné operácie. Trump pritom neuviedol, že by tieto útoky vykonala americká Ústredná spravodajská služba (CIA).
Niektoré médiá však informovali, že za nimi stála práve táto špionážna agentúra.