Európska únia by mala zvážiť vytvorenie stálej európskej armády so 100-tisíc vojakmi a prehodnotiť politické procesy riadiace obranu. Uviedol to v nedeľu na bezpečnostnej konferencii vo Švédsku eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius. Informoval o tom magazín Politico.
EÚ chce zlepšiť európsku obrannú infraštruktúru (19.11.2025)
Litovský eurokomisár sa vzhľadom na ruskú agresiu na Ukrajine a presun pozornosti USA preč od Európy, ako aj hrozby namierené proti Grónsku, vyslovil v prospech prístupu „veľkého tresku“ k prehodnoteniu spoločnej obrany Európy.
„Boli by Spojené štáty vojensky silnejšie, keby mali 50 armád na úrovni štátov miesto jednej federálnej armády, 50 štátnych obranných politík a obranných rozpočtov na úrovni štátov miesto jednej federálnej obrannej politiky a rozpočtu? Ak je naša odpoveď ‘nie‘, USA by neboli silnejšie, tak na čo ešte čakáme?“ pýtal sa Kubilius na švédskej konferencii Folk och Försvar (Spoločnosť a obrana).
Obranná pripravenosť Európy podľa neho závisí od troch pilierov: väčších investícií do obranných kapacít, pripravených a organizovaných inštitúcií a politickej vôle odstrašiť a v prípade potreby aj bojovať. Tvrdí, že iba samotné ďalšie investície do pôvodných obranných štruktúr neprinesú potrebnú kvalitatívnu premenu európskej obrany - čiastočne preto, lebo v EÚ je podľa neho nedostatočná jednota.
„Musíme začať investovať naše peniaze tak, aby sme mohli bojovať ako Európa, a nie len ako zoskupenie 27 národných ‘bonsajových armád‘,“ povedal s odkazom na frázu niekdajšieho šéfa diplomacie EÚ Josepa Borrella. Miesto toho by EÚ podľa eurokomisára mohla vytvoriť stálu „európsku vojenskú silu“ s 100-tisíc vojakmi, „ako už pred 10 rokmi navrhli Jean-Claude Juncker, Emmanuel Macron a Angela Merkelová“.
V snahe pomôcť pri riešení otázky politickej vôle chce Kubilius zriadiť európsku radu bezpečnosti. O tejto myšlienke hovorili francúzsky prezident Emmanuel Macron aj niekdajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová, pripomína Politico. Podľa Kubiliusa by takúto radu mohli tvoriť kľúčoví stáli členovia, niekoľko rotujúcich členov, členský štát predsedajúci Rade EÚ a vedenie inštitúcií Únie. Zahrnutá by mala tiež byť Británia.
„Celkovo asi desať až dvanásť členov, ktorých úlohou by bolo diskutovať o najdôležitejších otázkach v oblasti obrany...A nielen diskutovať, ale aj rýchlo pripravovať dôležité rozhodnutia,“ povedal Kubilius.