Iránska štátna televízia napriek pokračujúcim protivládnym protestom tvrdí, že sa situácia od nedeľného večera upokojila, píše server BBC. Iráncom podľa neho chodia SMS, ktoré ich pozývajú na manifestácie na podporu režimu v mnohých iránskych mestách. Podľa platformy pre monitoring internetu NetBlocks však iránske úrady celoštátne blokujú internet už 84 hodín. Množstvo Iráncov BBC oznámilo, že majú blokované telekomunikačné spojenie.
Protesty v Iráne: Trump zvažuje vojenské možnosti, keďže počet obetí narastá
"Zatiaľ čo sa Irán prebúdza do nového dňa, dostupné merania ukazujú, že celoštátny výpadok internetu trvá už viac ako 84 hodín," uviedla mimovládna organizácia NetBlocks. Zároveň však upozornila, že blokáciu je možné obísť napríklad pomocou krátkovlnného rádia, pripojením k mobilným sieťam v pohraničí, cez Starlink alebo pomocou satelitných telefónov.
Súčasné protesty sú najväčšie od demonštrácií z prelomu rokov 2022 a 2023, ktoré nasledovali po smrti mladej Iránky Mahsy Amínovej v policajnej cele. Roznetkou terajších nepokojov sa stali 28. decembra protesty obchodníkov v Teheráne rozhorčených poklesom hodnoty iránskej meny rial.
Postupne sa k nim pridali ďalšie skupiny obyvateľov vrátane vysokoškolských študentov, nepokoje tak prerástli do rozsiahlej protivládnej demonštrácie po celej krajine a podľa BBC sa rozšírili do najmenej 70 miest. Mimovládna organizácia Human Rights Activists News Agency (HRANA) sídliaca v Spojených štátoch uviedla, že pri masových protestoch za posledné dva týždne zahynulo najmenej 538 ľudí, vrátane 490 demonštrantov a 48 členov bezpečnostných zložiek.
Americký diplomat David Satterfield, ktorý pôsobil ako veľvyslanec na Blízkom východe a splnomocnenec bývalého amerického prezidenta Joea Bidena pre Blízky východ, BBC oznámil, že iránsky režim tentoraz nie je schopný zabezpečiť obyvateľom krajiny cenovo dostupné potraviny, vodu, palivo a elektrinu a že sa to tentoraz netýka len chudobných, ale aj chudobných či strednej triedy.
"Režim nemá prostriedky na to, aby riešil príčiny protestov," uviedol Satterfield. "Pokiaľ ide o kultúrne otázky, ako tomu bolo pri protestoch v roku 2022, režim môže - a tiež to urobil - zmierniť tlak na ženy: uvoľniť pravidlá obliekania a náboženská polícia prestala striktne vymáhať zahaľovanie vlasov... Pokiaľ však ľudia požadujú dôstojnú mzdu, menu, ktorá je potrebná, voda, potom ide o veci, na ktoré sa režim len ťažko dokáže rýchlo zamerať,“ dodal.