Egypt, OSN a USA dnes vyzvali bojujúce strany v Sudáne k dohode o humanitárnom prímerí. Vojna medzi armádou a polovojenskými Jednotkami rýchlej podpory trvá takmer tri roky, uviedla agentúra AP.
Egyptský minister zahraničia Badr Abdal Atí podľa agentúry AP uviedol, že Egypt neprijme kolaps Sudánu ani jeho inštitúcií, rovnako ako akýkoľvek pokus o narušenie jednoty krajiny či rozdelenie jej územia. Takéto scenáre označil za prekročenie "červenej línie".
Cesta k mieru
"Za žiadnych okolností nemôžeme porovnávať sudánsku štátnu inštitúciu, vrátane sudánskej armády, so žiadnymi inými milíciami," povedal Abdal Atí počas piateho zasadnutia mechanizmu pre posilnenie a koordináciu mierových dohôd.
Ramtane Lamamra, osobný vyslanec generálneho tajomníka OSN pre Sudán, uviedol, že piate takéto stretnutie preukázalo, že diplomacia zostáva schodnou cestou k mieru.
Hoci opakované pokusy o mierové rokovania zlyhali, Abdal Atí upozornil, že existuje regionálna dohoda o zabezpečení okamžitého humanitárneho prímeria, vrátane stiahnutia niektorých vojsk a vytvorenia bezpečných humanitárnych koridorov.
Osobitný vyslanec amerického prezidenta pre Afriku Massad Boulos dnes uviedol, že do Fáširu, mesta v severnom Dárfúre, dorazilo vďaka americkým rokovaniam viac ako 1,3 tony humanitárnych zásob. Ide o prvú takúto dodávku od obliehania mesta pred 18 mesiacmi.
Rozdelená krajina
USA a kľúčoví mediátori, vrátane Saudskej Arábie, Egypta a Spojených arabských emirátov, už skôr navrhli humanitárne prímerie, s ktorým obe strany podľa AP súhlasili, ale konflikt naďalej trvá.
V pondelok bolo zabitých 27 ľudí a ďalších 73 bolo zranených pri útoku bezpilotných lietadiel na vojenskú základňu v Sudáne, za ktorým podľa miestnych úradov stojí RSF. Sudán je vojnou prakticky rozdelený na dve časti, keď armáda ovláda stred, východ a sever krajiny, zatiaľ čo povstalci takmer celý západ a časť juhu.
Generál sudánskej armády Abdal Fattáh Burhán a veliteľ polovojenských RSF Muhammad Hamdán Dagalo v krajine v roku 2021 spoločne vykonali vojenský prevrat, ale neskôr sa oddelili kvôli nezhodám ohľadom rozdelenia moci. Spor 15. apríla 2023 prerástol do otvoreného ozbrojeného stretu a následne do občianskej vojny, pričom obe strany sú obviňované z páchania vojnových zločinov.
Konflikt v asi 50-miliónovej krajine z domovov podľa aktuálnych dát vyhnal takmer 12 miliónov obyvateľov a vo viacerých oblastiach spôsobil hladomor, ktorému čelí niekoľko miliónov ľudí. Občianska vojna v tejto východoafrickej krajine je podľa OSN najhoršou humanitárnou krízou dneška.