Iránska justícia doteraz nevyniesla žiadne tresty smrti v súvislosti s nedávnymi masovými protivládnymi protestami, uviedol jej hovorca, ktorého citovala iránska rozhlasová a televízna spoločnosť IRIB.

Prísne tresty budú podľa jeho slov uložené až po zhromaždení dostatočných dôkazov.

Hovorca justície uviedol, že celý proces je „prísny a zdĺhavý“ a môže trvať celé mesiace alebo roky. Dodal, že súdna moc sa v Iráne snaží rozlišovať medzi demonštrantmi, ktorí boli oklamaní, a tými, ktorí boli hlavnými aktérmi.

Povedal, že niektorí z účastníkov protestov boli údajne „žoldnieri“ napojení na izraelskú a americkú spravodajskú službu Mossad a CIA.

Tieto vyhlásenia odrážajú štandardný postoj iránskych orgánov, ktoré protesty často opisujú ako organizované zo zahraničia, konštatuje nemecká agentúra.

Protesty v Iráne sa začali 28. decembra 2025 a vyvolali ich ekonomické problémy spôsobené prudkým poklesu kurzu iránskej meny rial a nárastom inflácie.

Z Teheránu sa postupne rozšírili do celej krajiny. Po brutálnych zásahoch tamojších bezpečnostných zložiek tento týždeň postupne utíchli.

Samotný iránsky najvyšší duchovný vodca ajatolláh Alí Chameneí v sobotu prvýkrát verejne priznal, že počas protestov boli zabité tisíce ľudí.

Zároveň obvinil amerického prezidenta Donalda Trumpa zo zodpovednosti za „obete“ protestov. V prejave tiež povedal, že zodpovední nezostanú bez trestu a vyhlásil, že iránske úrady „musia zlomiť chrbát vzbúrencom“.

Šéf Bieleho domu v súvislosti so správami o tisíckach obetí protestov opakovane pohroziť vojenskou intervenciou v Iráne. Začiatkom týždňa vyzval Iráncov, aby pokračovali v protestoch a zmocnili sa štátnych inštitúcií. Tiež im odkázal, že „pomoc je na ceste“.

Svoj tón zmiernil v piatok, keď hovorkyňa Bieleho domu Caroline Levittová uviedla, že v Iráne bolo zastavených 800 popráv. Trump tvrdil, že ho uistili, že popravy a zabíjanie v protestmi zmietanom Iráne prestali.