Lietadlo s Donaldom Trumpom ml. na palube prilieta na letisko v Nuuku v Grónsku 7. januára 2025. FOTO: Profimedia
StoryEditor

ANALÝZA: Takto sa pitve NATO zvnútra. Ako sa USA upísali, že je Grónsko navždy dánske

21.01.2026, 00:00
  • Kríza okolo Grónska je plná záhad.
  • Prečo ho Amerika chce kvôli základniam a vzácnym náleziskám, keď oboje jej Dáni priam pchajú.
  • Európa nemá na to, aby sa postavila na vlastné nohy. Nie práve peknú únikovku predviedla Kanada.

Tak naschvál, ktorá aliančná krajina mala najväčšie straty v Afganistane na počet svojich obyvateľov? Prekvapivá odpoveď: Dáni. V tom, čo si USA nazvali vojnou proti terorizmu, ich tam nakoniec padlo v prepočte na hlavu viac ako Američanov. Tomu sa hovorí verný spojenec.

Je to tá istá krajina, s ktorou teraz USA zametajú ako s kusom handry. Napríklad tým, že viceprezident J. D. Vance dánskych padlých odsunul z cesty slovami: „To, že niekto urobil pred dvadsiatimi piatimi rokmi niečo dobre, neznamená, že teraz nerobí niečo zle.“

image

Európa masívne investuje do Grónska, posilní bezpečnosť v Arktíde, vyhlásila von der Leyenová

Ide o hru s jednoduchými pravidlami, pretože tam žiadne pravidlá nie sú. Len bicepsy. Amerika chce kus zeme v mori, a tak dokonca hrozí vojenskou inváziou, aby ho dostavila. Prekvapenie: už to tu bolo.

Dánska Západná India

Zúrila prvá svetová vojna a medzi bojovníkmi opatrne žili aj neutrálni. Napríklad Američania a Dáni. A zrazu to vyzeralo, že na pozadí svetového konfliktu sa tieto dve krajiny ocitnú v malej súkromnej vojne. Už vtedy chceli Američania dánsky kus zeme v mori.

Nebol tam však ľad, ale palmy. Vtedy sa tomu hovorilo Dánska Západná India a ležalo to v Karibiku. Amerika mala dojem, že...

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
05. jún 2026 14:26