Holandskí námorníci. FOTO: Reuters
StoryEditor

ANALÝZA: Prečo je zrazu taký rozruch okolo Arktídy? Ľad mizne, stret veľmocí sa vyostruje

24.01.2026, 20:29
  • Pustá ľadová oblasť sa stáva kľúčovým dejiskom stretu veľmocí – USA, Ruska a Číny.
  • Ide o nové cesty, nerasty aj strategické úvahy.
  • Exponenciálne rastúcemu záujmu o Arktídu nahráva aj zmena klímy. Od 90. rokov minulého storočia sa arktický morský ľad zmenšil o miliardy ton.

Arktída dlho zaujímala len Inuitov, Saamov​ a ďalších pôvodných obyvateľov. Teraz však nehostinná oblasť z veľkej časti stále pokrytá ľadom budí vyhrotené vášne, pri ktorých hrozí, že sa veľmoci vytiahnu meče.

Trump odhalil termín pre dohodu o Grónsku

Z jedného z najchladnejších a najmenej osídlených miest na Zemi je prudko horúca globálna téma.

Súperenie mocností

Pravda je, že Arktída je v hľadáčiku hlavných svetových mocností, Spojených štátov, Ruska a Číny, už dlhšiu dobu, Trump to však v posledných dňoch poriadne vyhrotil a rozruch priživil, keď nahlas vyslovil svoje chúťky na obsadenie Grónska.

Zo zamrznutej pustiny severne od polárneho kruhu je kľúčové dejisko. Čo doteraz len bublalo pod povrchom, vyvrelo von. Veľké preteky s neistým koncom gradujú. Nejde zďaleka len o akúsi obdobu zlatej horúčky. V hre sú zásadné strategické záujmy a globálna bezpečnosť ako taká.

image

Dánsko navrhuje vytvoriť v Grónsku monitorovaciu misiu NATO, Rutte je opatrný

Arktída dnes zahŕňa územia, ktoré patria ôsmim krajinám: Kanade, Rusku, Islandu, Fínsku, Nórsku, Švédsku, Dánsku a Spojeným štátom. Ak zostaneme pri športove...

Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
menuLevel = 1, menuRoute = svet, menuAlias = svet, menuRouteLevel0 = svet, homepage = false
05. jún 2026 19:02