Jedna hodina ráno. Zase sirény. Vybieham z bytu a na chodbe stojí moja sedemdesiatročná susedka Tova, zmätená. "Čo sa deje? Veď neprišlo varovanie, že bude útok..."
Iránsky útok na Izrael.
Tova tým myslí automatické rozosielanie správ do telefónov „Extrémne nebezpečenstvo“, kedy sa rozoznie varovný signál, rozsvieti sa obrazovka a robot začne v niekoľkých jazykoch nahlas čítať správu, že sa máme pripraviť na odchod do krytu. O niekoľko minút neskôr sa rozoznejú sirény, kedy je na presun do krytu zhruba minúta.
Útok na Izrael
Teraz však rovno zneli sirény. Odpovedám Tove, že neviem, ale radšej sa idem schovať. Pár metrov pred dverami krytu počujem zvonku explózie. Žiadne dopady, krajina sa netrasie, sú to výbuchy po zostrele protivzdušnou obranou.
Niektorí už v kryte sú, väčšina však dobieha až za mnou. Zmätených ľudí je viac, na varovanie v telefóne si totiž od vlaňajšieho júna zvykli.
Lenže vojna s Iránom sa v pondelok o jednej hodine ráno rozšírila o ďalšiu krajinu: na Izrael po roku a pol znovu začal útočiť z Libanonu teroristický Hizballáh. A pretože do Haify je to od libanonských hraníc vzdušnou čiarou nejakých 40 kilometrov, na varovanie a útek do krytu zostáva necelá minúta.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
