Vo svojom výskume sa zameriavate na to, ako právne normy ovplyvňujú realitu vojny. Keď ale dnes sledujete správy z Ukrajiny alebo z Blízkeho východu, nemáte občas pocit, že študujete pravidlá hry, ktoré už nikto nerešpektuje?
Musíme rozlišovať dva rôzne typy pravidiel. Jedny upravujú, kedy je vôbec legálne začať vojnu. Je to napríklad v sebaobrane alebo s mandátom OSN.
Vojna medzi USA a Izraelom proti Iránu: Odpovede na dôležité otázky
Druhé pravidlá potom určujú, akým spôsobom má byť vojna vedená, a to nezávisle od toho, či je samotný konflikt legálny. S určitou krízou dodržiavania sa stretávame neustále, pretože akonáhle sa štáty ocitnú vo vojne, ich hlavnou motiváciou je pochopiteľne zvíťaziť a ochrániť svojich vojakov.
Napriek tomu tu bola doba, kedy sa armády o tieto pravidlá opierali ako o mantinely, ktoré chránili civilistov. Keď Spojené štáty v Iraku alebo Afganistane tieto pravidlá porušili, snažili sa o nápravu reputácie. To už dnes neplatí.
Súčasná kríza zákonov vojny je oveľa hlbšia. Spôsobili to čiastočne Spojené štáty a Izrael – krajiny, ktoré predtým tieto pravidlá deklarovali, ale teraz ich v podstate hodili za hlavu. Odnášajú to potom civilisti.
Je tento prístup zo strany USA a ďalších štátov historicky bezprecedentný, alebo sa podobné krízy opakujú vo vlnách?
Ak sa pozriete do histórie, pravidlá, ako viesť vojnu, tu boli vždy. Či už išlo o rytierskosť alebo česť. Hoci sa nikdy nedodržiavali dokonale. Skutočný historický zlom ale nastal v roku 1945, keď Charta OSN postavila agresiu mimo zákona a stanovila, že medzinárodné vzťahy musia byť nenásilné.
Systém síce nefungoval bezchybne, ale vytvoril silné norm...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
