Riaditeľ iránskej agentúry pre atómovú energiu Mohammad Eslámí vo štvrtok vylúčil akékoľvek obmedzenia programu obohacovania uránu vo svojej krajine a vyhlásil, že požiadavka Spojených štátov a Izraela sa „nenaplní“.
„Tvrdenia a požiadavky našich nepriateľov na obmedzenie iránskeho programu obohacovania (uránu) sú iba želaniami, ktoré budú pochované,“ citovala iránska agentúra ISNA Eslámího.
Jeho vyjadrenia zazneli pred rokovaniami medzi Iránom a Spojenými štátmi, ktoré sa majú uskutočniť koncom týždňa a sú sprostredkované Pakistanom.
Iránsky jadrový program je dlhodobo jedným z hlavných dôvodov napätia so Západom. Teherán tvrdí, že jeho aktivity slúžia na civilné účely, najmä výrobu elektriny a vedecký výskum. Západné krajiny a Izrael však opakovane vyjadrujú obavy z toho, že sa snaží získať kapacitu na výrobu jadrovej zbrane.
Kľúčovým bodom sporu je obohacovanie uránu. Na civilné využitie sa zvyčajne obohacuje na úroveň približne tri až päť percent, zatiaľ čo pri výrobe jadrovej zbrane približne na 90 percent.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) v minulosti upozornila, že Irán nahromadil zásoby uránu obohateného až na 60 percent, čo je výrazne nad úrovňou potrebnou na mierové účely.
Pred vypuknutím vojny americký prezident Donald Trump opakovane tvrdil, že Teherán je „veľmi blízko“ k získaniu jadrovej zbrane a že USA musia zabezpečiť, aby sa tak nestalo.
Trump zároveň opakovane kritizoval jadrovú dohodu z roku 2015 (JCPOA), od ktorej Spojené štáty odstúpili počas jeho prvého funkčného obdobia v roku 2018. Podľa expertov práve po odstúpení USA od tejto dohody Irán výrazne zrýchlil svoj program obohacovania uránu.
