David, gratulujem k Oscarovi. Máte už po tom niekoľkotýždňovom zhone chvíľku pre seba, keď si dokážete povedať: „Dokázali sme to!“? Alebo vo vás skôr prevláda pocit zodpovednosti za to, čo ten úspech teraz spôsobí v Rusku?

Bolo pre mňa ťažké uveriť, že sa to stalo. Na kampani aj na filme sme pracovali nesmierne tvrdo, celý čas sme mali hlavy dolu a jednoducho len makali a makali smerom k cieľu... Bolo naozaj náročné predstaviť si, že sme ho dosiahli.

Tento projekt stál na skutočne veľkých obetiach zo strany Paši. Musel opustiť svoje rodné mesto. Viete, keď odchádzal, nebolo jasné, že ho na Západe čaká akýkoľvek dobrý život... Vždy sme si robili starosti v tom zmysle: Páni, ten chlap tomu filmu obetoval všetko, musíme za neho bojovať, aby bol populárny, a uistiť sa, že tá obeť stála za to.

Ako je to teda s pánom Talankinom? Ako sa vysporiadal s opustením rodnej krajiny? Necíti sa na Západe osamelý?

Pokiaľ ide o jeho život, myslím, že sú veci, ktoré tým príchodom získal. Ale aj veci, ktoré obetoval. Stratil rodné mesto, kam skutočne patril a kde mal svoje miesto. Teraz má oveľa zmätenejší život, v ktorom musí znova prísť na to, kým vlastne je.

Na druhej strane...