Víťaz volieb v Maďarsku Péter Magyar chce v Bruseli obnoviť vplyv strednej Európy tým, že sa oprie o jej minulosť, píše portál Politico.
Šéf víťaznej strany Tisza uvádza, že chce prehĺbiť vzťahy so susednými štátmi, najmä s Rakúskom, a to na základe silných ekonomických väzieb a spoločnej histórie z Rakúsko-Uhorska.
Spolupráca v strednej Európe
„Predtým sme zdieľali krajinu a Rakúsko je pre Maďarsko kľúčovým ekonomickým partnerom,“ uviedol Magyar po víťazstve nad končiacim premiérom Viktorom Orbánom v parlamentných voľbách.
"Rád by som z historických, ale aj kultúrnych a ekonomických dôvodov posilnil vzťah medzi Rakúskom a Maďarskom," doplnil.
Magyar porazil Orbánovu stranu Fidesz aj vďaka sľubu, že obnoví vzťahy Maďarska s EÚ. Podľa portálu Politico to chce urobiť v posilnenom bloku stredoeurópskych krajín vedenom rovnako zmýšľajúcimi pravicovými lídrami so spoločným pohľadom na svet, ekonomickými záujmami i konzervatívnymi názormi na všetko od migrácie až po svetovú politiku.
S výnimkou Poľska aj tieto krajiny tradične prejavovali väčšiu ochotu udržiavať obchodné vzťahy s Moskvou, pripomína portál.
Magyar navrhuje prepojenie Vyšehradkej skupiny, ktorá neformálne spája Maďarsko, Poľsko, Česko a Slovensko, s takzvaným Slavkovským formátom, ktorého členmi sú Česko, Rakúsko a Slovensko.
Ako jasný signál tejto stratégie Magyar ohlásil, že na prvé návštevy zamieri do Viedne a Varšavy. Portál pripomína, že Magyar môže v Poľsku načerpať cenné skúsenosti, ako po rokoch populistickej vlády obnoviť liberálnu demokraciu.
Podľa portálu Politico sa rakúska vláda k Magyarovým plánom stavia ústretovo. Rakúsky diplomat pod podmienkou anonymity oznámil, že posilnenie spolupráce medzi stredoeurópskymi členmi EÚ na podobnom modeli ako krajiny Beneluxu považuje za logické.
„Všetci sme štáty zhruba rovnakej veľkosti, zdieľame veľa spoločných záujmov a dohromady by sme mali väčšiu váhu, pokiaľ ide o hlasovaciu silu,“ doplnil.
Obavy a rozdiely
Rakúsko sa o prehĺbenie väzieb so stredoeurópskymi štátmi snažilo už skôr. Pred veľkým rozšírením EÚ v roku 2004 navrhovali jeho predstavitelia posilnenie väzieb so strednou Európou.
Tento krok však zabrzdili obavy Poľska a Slovinska, že sa Viedeň menej ako storočie po rozpade Rakúsko-Uhorska snaží znovu presadiť svoju hegemóniu. Podľa odborníkov sa však teraz Poľsko vďaka rastúcej ekonomickej a vojenskej sile touto možnosťou ohrozené cítiť nebude.
Portál však pripomína, že aj teraz panujú medzi stredoeurópskymi štátmi kľúčové rozdiely. Rakúsko a Poľsko napríklad aktívne podporujú pomoc napadnutej Ukrajine.
Magyar sa naproti tomu rozhodol pripojiť k Slovensku a Česku, ktoré neručia za balíček pôžičiek v hodnote 90 miliárd eur, z ktorých chce EÚ Kyjevu pomôcť. Krajiny majú tiež rozdielne názory na pristúpenie Ukrajiny do EÚ.
Napriek týmto rozdielom však odborníci poukazujú na to, že stredoeurópske štáty stále zdieľajú množstvo spoločných záujmov.
Magyarova snaha vytvoriť stredoeurópsku alianciu aj podľa portálu Politico pochádza z jeho pochopenia toho, ako skutočne funguje rozloženie moci v Bruseli, kde nadchádzajúci premiér pôsobil ako diplomat a člen Európskeho parlamentu.
„Ak chcete mať v Bruseli väčšie slovo a byť protiváhou veľkých (krajín), potom musíte spojiť sily,“ povedal portálu Stefano Bottoni z Florentskej univerzity.
