Do série volieb v Británii zostávajú už len dva týždne. Rozhodovať sa nebude len o miestnych radách, a tým aj o prežití premiéra Keira Starmera, ale aj o vláde v Škótsku a Walese.
V druhom prípade sa očakáva revolučná zmena, po sto rokoch by vládnucich labouristov mohli nahradiť waleskí nacionalisti z Plaid Cymru. A tí majú v straníckom programe nezávislosť.
Ak by ste chceli začať písať hypotetické dejiny rozpadu Británie, môžete začať napríklad na Ynys Môn. Kde inde než na najväčšom ostrove Walesu, kde sa pyšní vládcovia kráľovstva Gwynedd sekali s írskymi pirátmi, vikinskými nájazdníkmi a napokon aj s inváznymi hordami Eduarda I.
Koľkokrát tam obilie nasiaklo krvou, koľkokrát sa pontónové mosty okupantov v plameňoch zrútili do Menaiského prielivu, koľkokrát Eduardov hrad Beaumaris obkľúčili povstalecké vojská Madoga ap Llywelyna a Owaina Glyndŵra...
Nič nepomohlo, ostrov zelených pasienkov a borovicových lesov a napokon aj celý Wales ovládli Angličania.
Plaid Cymru
Ale teraz, po takmer sedemsto päťdesiatich rokoch, zasvietila iskrička nádeje. Práve z volebného obvodu Ynys Môn (teda Anglesey) povstal Rhun ap Iorwerth, mladý a energický vodca nacionalistickej strany Plaid Cymru.
Angličanov pozná ako svoje topánky, sám pre nich pred vstupom do politiky p...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
