Peruánske úrady vyšetrujú bývalého šéfa volebného orgánu ONPE Piera Corvetta, ktorý tento týždeň rezignoval pre rastúcu kritiku ohľadom meškania pri sčítaní hlasov z prezidentských volieb z 12. apríla. Polícia dnes podnikla raziu v Corvettovom dome ako súčasť vyšetrovania volebných nezrovnalostí, informovala agentúra Reuters.
Na záberoch vysielaných miestnymi médiami sú vidieť policajti, ako vstupujú do Corvetttovej rezidencie vo štvrti Miraflores hlavného mesta Lima. Polícia okrem domu šéfa volebného orgánu prehľadala ďalších 12 budov, uviedli úrady.
Razia u bývalého šéfa volebného orgánu
Raziu podnikla protikorupčná policajná jednotka. Prokurátor Raúl Martínez, ktorý prípad vedie, nariadil zabaviť u Corvetta doma mobilné telefóny, laptopy a dokumenty.
Corvetto rezignoval v utorok v snahe obnoviť dôveru verejnosti vo volebný proces. Logistické problémy totiž viedli k dlhým oneskoreniam vo volebných miestnostiach a vo zverejňovaní výsledkov. Corvetto v rezignačnom liste odmietol akékoľvek pochybenia, problémy by podľa neho malo vyjasniť nezávislé vyšetrovanie.
Viacerí prezidentskí kandidáti kvôli pomalému sčítavaniu hlasov tvrdia, že voľby boli zmanipulované. Volebné úrady tento týždeň začali preskúmanie tisícov sporných volebných lístkov pre nepresnosti či chyby v sčítacích protokoloch, čo spomalilo vyhlásenie konečných výsledkov.
Pozorovatelia volieb z Európskej únie podľa Reuters nezistili dôkazy o volebných podvodoch.
Druhé kolo
K dnešnému ránu bolo podľa ONPE spočítaných okolo 95 percent hlasov, pričom na čele je krajne pravicová kandidátka Keiko Fujimoriová s približne 17 percentami hlasov.
O druhé miesto súperia ľavicový zákonodarca Roberto Sánchez a krajne pravicový bývalý starosta Limy Rafael López Aliaga. Sánchez vedie o približne 20-tisíc hlasov.
Keďže žiadny z kandidátov nezíska nadpolovičnú väčšinu, bude sa konať 7. júna druhé kolo. Národná volebná komisia oznámila, že konečné výsledky prvého kola budú zverejnené do 15. mája.
Peru, ktoré patrí k najväčším vývozcom medi či zlata, sa v posledných rokoch potýka s politickou nestabilitou. Za poslednú dekádu mala krajina deväť prezidentov, z ktorých štyroch odvolal parlament a dvaja sami rezignovali. Dôvodom boli napríklad obvinenia z korupcie či nezvládnutie boja s rastúcou kriminalitou.
