Ukrajina nevyhnutne potrebuje nových vojakov na zaplátanie dier na fronte, lenže mobilizácia sa dostala do slepej uličky.
Vo vojenských kruhoch sa tak rozbehla diskusia, ako nefunkčný systém postaviť na nohy. A niektoré návrhy môžu byť pre západných spojencov pomerne prekvapivé.
Oleksandra do vojny pre zdravotný stav neposlali, aj keď rok a pol obchádzal odvodové komisie. Nakoniec však predsa len dostal šancu pomôcť svojej napadnutej vlasti.
Vzali ho k TCK (Teritoriálne centrum náboru a sociálnej podpory), teda práve k vojenskej správe, ktorá má zabezpečovať stabilný prísun ľudskej sily do ukrajinskej armády.
Poslali ho do ulíc, aby mužom v odvodovom veku kontroloval doklady. Čoskoro sa ukázalo, že aj v hlboko v zázemí môže ísť o krk. Pri jednej hliadke naňho kontrolovaný muž začal agresívne pokrikovať, potom sa dal na útek a ešte po Oleksandrovi strieľal z pištole.
„Bola to zaujímavá skúsenosť – keď po tebe nestrieľa nepriateľ, ale krajan,“ hovorí Oleksandr v rozhovore pre Ukrajinskú pravdu. Brániť sa nijako nemohol, hliadky TCK totiž do ulíc oficiálne vyrážajú bez zbrane. Niektorí dokonca ani neprejdú základným vojenským výcvikom.
Jeho príbeh ukazuje, aká nevďačná práca v TCK je. Velitelia nemilosrdne tlačia na plnenie plánu, takže verbovači berú každého, kto im padne pod ruku – občas aj bezdomovcov alebo mentálne postihnutých.
Aj tak sa kvóty darí plniť len zhruba na 40 až 60 percent. A vojaci odhadujú, že na front sa dostane len asi tretina až štvrtina mobilizovaných.
„Prvý človek, ktorého som priviezol k odvodu, bol mentálne zaostalý,“ opisoval svoju skúsenosť z práce v TCK Valentyn. „Bolo vidieť, že zle hovorí. Volám operátorovi,...
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
