Vodca malijskej vojenskej junty Assimi Goita, ktorý sa od víkendových útokov džihádistov a separatistov neobjavil na verejnosti, sa stretol s ruským veľvyslancom v Bamaku Igorom Gromykom. V utorok o tom informoval Goitov úrad citovaný agentúrou AFP.
V oficiálnom vyhlásení sa uvádza, že počas stretnutia obe strany „diskutovali o súčasnej situácii a silnom partnerstve medzi Bamakom a Moskvou. “Ruský veľvyslanec zároveň potvrdil záväzok svojej krajiny voči Mali v boji proti medzinárodnému terorizmu. Obaja predstavitelia hovorilo aj o „spoločnej operácii malijských a ruských ozbrojených síl,“ napísala na svojom webe britská stanica BBC.
Goïtova kancelária zverejnila fotografie z tohto stretnutia krátko po tom, čo Rusko deklarovalo, že si želá návrat k stabilite v tejto západoafrickej krajine.
Ruské ministerstvo obrany zároveň varovalo, že tuaregskí separatisti, ktorí počas víkendu na severe krajiny dobyli strategicky dôležité mesto Kidal, sa „preskupujú“ a pripravujú na ďalšie útoky.
Po vypuknutí občianskej vojny v Mali v roku 2012 sa Kidal striedavo ocital pod kontrolou centrálnej vlády, tuaregských separatistov a džihádistických skupín. V novembri 2023 po stiahnutí jednotiek OSN spustila malijská armáda s podporou ruskej Vagnerovej skupiny ofenzívu a po deviatich rokoch mesto opäť dobyla.
Teraz sa však situácia opäť obrátila a po koordinovanom útoku Front za oslobodenie Azawádu (FLA) a džihádistov zo Skupiny na podporu islamu a moslimov (JNIM) sa vládne sily a ruský Africký zbor, ktorý do značnej miery prevzal operácie Vagnerovej skupiny v Afrike po smrti svojho vodcu Jevgenija Prigožina, z mesta na základe dohody stiahli.
Od augusta 2020, keď armáda zosadila zvoleného prezidenta Ibrahima Boubacara Keitu, zažilo Mali dva vojenské prevraty. Tento západoafrický štát od roku 2012 bojuje na severe a v centrálnej časti proti džihádistickému povstaniu skupín napojených na sieť al-Káida a skupinu Islamský štát. Boje sa z Mali rozšírili aj do susedného Nigeru a Burkiny Faso, v ktorých tiež došlo k prevratom.
