Vývoj v rusko-ukrajinskej vojne sa mení, Kyjev je vo výrazne lepšej pozícii ako bol pred rokom. V pondelok to po ministerskom zasadnutí v Bruseli vyhlásila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Európska únia podľa nej zároveň pokračuje v práci na bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu po nastolení prímeria.
Bezpečnostné garancie EÚ zahŕňajú posilnenie satelitného strediska, aby dokázalo monitorovať prímerie, ako aj opatrenia proti obchádzaniu sankcií, uviedla Kallasová na tlačovej konferencii.
O tom, že sa mení dynamika vojny, ktorú rozpútalo Rusko svojou inváziou na Ukrajinu vo februári 2022, podľa nej svedčí niekoľko udalostí.
Konkrétne spomenula ukrajinské údery hlboko na ruskom území, rekordné straty Ruska na bojisku či obmedzenú vojenskú prehliadku v Moskve počas osláv sovietskeho víťazstva v druhej svetovej vojne. Ruský prezident Vladimir Putin je podľa Kallasovej v súčasnosti v slabšej pozícii než kedykoľvek predtým.
EÚ vždy podporovala dosiahnutie spravodlivého a trvalého mieru na Ukrajine. Bez toho, aby Rusko prijalo zodpovednosť, to ale podľa Kallasovej nie je možné.
Vysoká predstaviteľka zároveň uviedla, že integračný proces Ukrajiny do EÚ dostal nový impulz, ktorý je potrebné využiť. V tejto súvislosti sa vyslovila za otvorenie všetkých rokovacích klastrov ešte pred blížiacim sa letom.
„Náš odkaz pre Putina znie jasne: budúcnosť Ukrajiny v Európe je pre nás dôležitejšia, ako je pre Rusko zničenie Ukrajiny,“ vyhlásila s tým, že prijatie krajiny do EÚ nie je charita, ale investícia do vlastnej bezpečnosti.
Ministri zahraničných vecí krajín EÚ v pondelok schválili uvalenie nových sankcií na 16 jednotlivcov a sedem subjektov v Rusku „za systematickú nezákonnú deportáciu“ ukrajinských detí. Ich únos považuje Kallasová za premyslený útok na budúcnosť Ukrajiny.
Kyjev tvrdí, že približne 20.000 detí bolo nezákonne poslaných do Ruska a Bieloruska, kde sú v niektorých prípadoch podrobené vojenskému výcviku a nútené bojovať proti armáde svojej vlastnej krajiny.
