Taiwanská armáda dnes pri pobrežnom cvičení simulovala zničenie čínskych inváznych síl. Odpaľovaním rakiet a delostreleckých striel sa snažila zastaviť vyloďovaciu operáciu v scenári, ktorý označila za realistickú bojovú situáciu, napísala agentúra Reuters.
Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia a do jeho okolia takmer denne vysiela svoje vojenské lietadlá a vojnové lode.
Pláže a bahnité plytčiny na západnom pobreží Taiwanu, ktoré od Číny oddeľuje Taiwanský prieliv, sa považujú za najpravdepodobnejšie miesto pre pokus o vylodenie čínskej armády v prípade akejkoľvek invázie.
Cvičenie sa konalo na 20 kilometrov dlhom pobreží okolo mesta Taiwan-čung na ôsmich pozíciách zároveň. Použité pri ňom boli taiwanské raketové systémy Thunderbolt-2000 namontované na nákladných vozňoch, americké húfnice Paladin, protitankové strely, delostrelectvo i mínomety na vytvorenie "zóny ničenia" s cieľom zastaviť vyloďovanie.
Taiwanská vláda modernizuje ozbrojené sily, pridáva nové a pohyblivejšie zbrane a tiež robí výcvik menej predvídateľným a viac sa podobajúcim situácii, ktorej by vojaci čelili v reálnom boji. Vojská predtým zaujímali pozície s týždňovým predstihom a dokončovali prípravu na streľbu, zatiaľ čo tentoraz dorazili na miesto iba deň vopred.
"Cvičenia už nie sú o vopred pripravených manévroch. Rozdiel oproti minulosti spočíva v tom, že už nevykonávame paľbu ťažkého delostrelectva v danej formácii ako predtým. Načasovanie obsadenia pozícií bolo tentoraz založené na realistických bojových podmienkach. Preto si myslím, že tento výcvik bol pre našich vojakov značne ťažký," povedal veliteľ delostrelectva Jong Jih-ming.
Demokratický ostrov minulý mesiac upozornil na zintenzívnenie činnosti čínskej pobrežnej stráže v okolí jeho brehov, vrátane východného pobrežia a okolia ním spravovaných Prataských ostrovov v Juhočínskom mori.
"Ten, kto sa snaží zmeniť status quo, je Komunistická strana Číny. Využijeme silu a dostatočnú odstrašujúcu schopnosť, aby sme zabránili čínskym komunistom zmeniť súčasný stav silou," povedal Ťiou Čuej-čeng, hlavný tvorca taiwanskej politiky voči Číne stojaci na čele Rady pre záležitosti pevninskej Číny.
Čínsky úrad pre záležitosti Taiwanu sa na žiadosť o komentár zatiaľ nevyjadril.
Taiwan funguje od roku 1949 de facto nezávisle, má vlastnú vládu a organizuje vlastné voľby. Drvivá väčšina krajín ho ale ako samostatný štát neuznáva, aj keď mnoho krajín s ním udržiava čulé obchodné vzťahy. Taiwanský prezident Laj Čching-te, ktorého Čína označuje za separatistu, nároky Pekingu na ostrov odmieta a tvrdí, že o budúcnosti Taiwanu môžu rozhodovať iba jeho obyvatelia. Číne opakovane ponúkol rokovania, Peking ich ale odmietol.
