Na júlovom summite NATO v Ankare sa bude riešiť ďalší presun zodpovednosti za obranu Európy, nakopnutie obranného priemyslu aj nové kolo finančnej pomoci Ukrajine. Aké reálne výsledky od stretnutia môžeme čakať?
Pri pohľade na novinové titulky to môže vyzerať, že Severoatlantická aliancia je už na pokraji rozpadu.
Šéf NATO zažehnal „veľa šťastia“ tým, ktorí si myslia, že Európa sa dokáže brániť bez USA.
Donald Trump ju ostreľuje nápadmi na ovládnutie Grónska, anexiu Kanady alebo výpadmi proti európskym spojencom odmietajúcim sa zapojiť do jeho nie celkom premysleného ťaženia proti Iránu.
Strategická autonómia
Posledná správa veštiaca transatlantický rozkol tvrdí, že Američania odovzdali NATO zoznam vojenskej techniky, ktorú už nechcú zahŕňať do aliančného plánovania.
Európski politici zase v posledných rokoch s obľubou meditujú o potrebe strategickej autonómie, európskej armády alebo úplne novej vojenskej aliancie pre obranu starého kontinentu.
Naposledy s týmto nápadom prišiel taliansky minister obrany. „Musíme vybudovať kontinentálnu európsku obranu,“ vysvetľoval Guido Crosetto v rozhovore pre The New York Times svoj nápad na zriadenie nového obranného bloku, v ktorom by okrem 27 členských štátov EÚ malo byť aj Turecko, Británia, Nórsko a Ukrajina.
To je nepravdepodobný scenár. Podobné slová od predstaviteľa krajiny, ktorá z hľadiska obranných výdavkov rozhodne nepatrí k aliančným premiantom, však potvrdzujú myšlienkovú revolúciu začatú ruskou inváziou na Ukrajine a urýchlenú comebackom Donalda Trumpa. Európa sa o bezpečnosť svojho kontinentu musí postarať sama. Aj v rámci NATO.
„Musíme zaistiť, aby NATO v budúcnosti nebolo Alianciou, v ktorej sú spojenci na Spojených štátoch nezdravo závislí,“ sľuboval generálny tajomník NATO Mark Rutte v apríli vo Washingtone.
Zdá sa teda, že sloganom summitu naplánovaného na 7. a 8. júla bude „burden shifting“ čiže presúvanie bremena zodpovednosti na Európu....
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
