Na historické minimum klesla európska dôvera v Spojené štáty ako „záruku bezpečnosti“. Vyplýva to z nového prieskumu, v ktorom len každý desiaty obyvateľ z 15 európskych krajín vníma USA ako spojenca.
Väčšina ľudí vo všetkých krajinách, ktoré sa do prieskumu zapojili, pochybuje, že by im Spojené štáty prišli v prípade napadnutia na pomoc, napísal spravodajský server The Guardian.
Hlboká nedôvera
Prieskum, ktorý dnes zverejnila Európska rada pre zahraničné vzťahy (ECFR), odhalil „hlbokú európsku nedôveru voči USA“, uviedli jeho autori.
Do prieskumu, ktorý sa uskutočnil tento rok v máji, sa zapojili ľudia v Bulharsku, Dánsku, Estónsku, Francúzsku, Taliansku, Maďarsku, Nemecku, Holandsku, Poľsku, Portugalsku, Rakúsku, Španielsku, Švédsku, Švajčiarsku a Veľkej Británii.
ECFR zverejnila tento prieskum pred kľúčovými samitmi G7 a NATO, ktoré sa budú konať v nasledujúcich týždňoch vo Francúzsku a v Turecku.
Mnoho Európanov má podľa zistení prieskumu pocit, že sa vzťahy s Washingtonom zlepšia, keď terajší prezident Donald Trump opustí úrad. Medzitým sú však čoraz pripravenejší chrániť sa pred nespoľahlivosťou USA posilnením európskej obrany.
K silnejúcemu európskemu pragmatizmu podľa správy ECFR prispela blízkovýchodná agresia amerického prezidenta, hrozby proti Grónsku, sľuby stiahnutia vojsk z európskych základní a skepsa v súvislosti s budúcnosťou NATO.
„Na celom kontinente existuje jasná podpora pre zníženie závislosti od Washingtonu,“ uviedla slovenská politologička Jana Kobzová, spoluautorka prieskumu a vedúca politická analytička ECFR.
„Európania sú čoraz viac naklonení vyšším výdavkom na obranu a, čo je zásadné, prejavujú pozoruhodnú mieru dôvery v to, že susedné krajiny by im v prípade krízy prišli na pomoc,“ citoval Kobzovú server.
Neveria, že prídu pomôcť
Z prieskumu vyplynulo, že priemerne len 11 percent obyvateľov z trinástich krajín Európskej únie plus Švajčiarska a Veľkej Británie teraz vníma Spojené štáty ako spojenca.
Pred šiestimi mesiacmi to bolo 16 percent a v novembri 2024 ešte 22 percent. Prevažuje názor, že Spojené štáty sú teraz „nevyhnutným partnerom“, hoci 13 percent európskej verejnosti uviedlo, že vnímajú USA ako rivala a 12 percent ako priameho protivníka, napísal server The Guardian.
Väčšina obyvateľov vo všetkých krajinách zapojených do prieskumu už neverí, že by im USA v prípade útoku prišli na pomoc. S výnimkou Bulharska si väčšina ľudí - vrátane krajín s významnými krajne pravicovými stranami, ako sú Francúzsko, Taliansko, Holandsko a Švédsko - myslí, že by im v podobnom scenári pomohli „aspoň niektoré európske krajiny“, dodal The Guardian.
Takmer vo všetkých opýtaných krajinách väčšina respondentov uviedla, že by ich krajina mala znížiť svoju strategickú závislosť od americkej vojenskej techniky. O dosť menšiu podporu však mala myšlienka znížiť domáce verejné výdavky, aby bolo možné financovať vyššie rozpočty na národnú obranu.
A nízku podporu mala medzi opýtanými aj možnosť nahradiť NATO novým, iba európskym obranným orgánom; takmer vo všetkých krajinách s výnimkou Bulharska prevládal názor, že vzťahy medzi USA a Európou sa po Trumpovom odchode „pravdepodobne zlepšia“.
Napriek rastúcim nákladom na energiu uviedlo 44 percent Európanov, že by bolo „skôr zlým“ alebo „veľmi zlým“ nápadom obnoviť dovoz ropy a plynu z Ruska.
Ambície Ukrajiny pripojiť sa k Európskej únii však európsku verejnú mienku naďalej rozdeľujú. Respondenti v krajinách ako Maďarsko, Bulharsko, Rakúsko, Nemecko a dokonca aj Estónsko, ktoré je jedným z najvernejších stúpencov Kyjeva, „v súčasnej situácii“ prijatie Ukrajiny skôr odmietajú, než aby ho podporovali, dodal The Guardian.
