Americko-iránske memorandum o porozumení, ktoré by podľa prezidenta Donalda Trumpa mohlo byť podpísané už cez víkend, zahŕňa predĺženie prímeria o 60 dní, okamžité znovuotvorenie Hormuzského prielivu, dočasnú výnimku umožňujúcu predaj sankcionovanej iránskej ropy či základný rámec na riešenie otázky iránskych zásob vysoko obohateného uránu.
14 bodov
Dnes to uviedol server Axios s odvolaním sa na diplomata zo sprostredkovateľskej krajiny a amerického činiteľa. Text dohody podľa zdrojov servera schválilo iránske vedenie, nie však pravdepodobne priamo samotný najvyšší vodca Modžtaba Chameneí.
Iránska agentúra Mehr dnes súčasne zverejnila 14 bodov memoranda, medzi ktorými je napríklad záväzok Spojených štátov stiahnuť svoje ozbrojené sily z blízkosti Iránu či iránska požiadavka na predloženie plánov na rekonštrukciu a obnovu vo výške najmenej 300 miliárd dolárov (vyše 248 miliárd eur) zo strany USA a ich spojencov. Agentúra sa odvoláva na zdroj blízky iránskemu vyjednávaciemu tímu.
Počas 60 dní predĺženého prímeria, ktoré sa má vzťahovať aj na konflikt medzi Izraelom a hnutím Hizballáh v Libanone, by sa malo podľa Axiosu ďalej rokovať o riešení otázky iránskeho jadrového programu. Teherán sa v memorande zaviaže, že sa nikdy nebude usilovať o získanie jadrovej zbrane.
Trump podľa nemenovaného amerického činiteľa súhlasil, že jednou z možností, ako naložiť s iránskym vysoko obohateným uránom, je zriediť ho na nižšiu úroveň, a to na iránskom území pod dohľadom medzinárodných inšpektorov.
Akékoľvek konkrétne kroky týkajúce sa jadrového programu však majú byť urobené až po dosiahnutí nasledujúcej, druhej dohody.
Teherán by mal na základe memoranda okamžite otvoriť Hormuzský prieliv bez toho, aby od prechádzajúcich plavidiel vyberal akékoľvek mýto. Objem námornej prepravy má dosiahnuť predvojnovú úroveň do 30 dní od otvorenia.
Spojené štáty naopak podľa Axiosu zrušia svoju námornú blokádu Iránu, ktorá je zameraná na vývoz iránskej ropy.
Po znovuotvorení prielivu by Irán získal 60-dňovú výnimku zo sankcií, ktoré bránia predaju jeho ropy. Ak bude Teherán plniť záväzky vyplývajúce z memoranda a pri nasledujúcich rokovaniach prejaví „dobrú vôľu“, bude podľa servera postupné zmierňovanie sankcií pokračovať.
Podľa Axiosu nie je jasné, či memorandum obsahuje mechanizmus uvoľnenia zmrazených iránskych aktív. Teherán požaduje, aby časť peňazí dostal hneď po podpise akejkoľvek dohody, zatiaľ čo Spojené štáty chcú postupné uvoľňovanie v súlade s tým, ako bude Irán plniť svoje záväzky.
Islamabádska dohoda
USA, Irán a Katar v uplynulých dňoch podľa servera rokovali o možnosti, že by Teherán získal prístup k časti svojich finančných prostriedkov zadržiavaných v Katare, a to na účel nákupu humanitárneho tovaru.
Zhoda na texte memoranda bola podľa dvoch diplomatických zdrojov dosiahnutá v stredu večer po rokovaní katarského vyjednávača Alího Savádího s iránskym ministrom zahraničných vecí Abbásom Arakčím v Teheráne.
Savádí počas rozhovorov niekoľkokrát telefonicky hovoril s Trumpovými vyjednávačmi Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom. Ak bude dohoda sprostredkovaná Katarom a Pakistanom podpísaná, bude sa podľa zdrojov Axiosu nazývať Islamabádska dohoda.
Podľa informácií agentúry Mehr memorandum zahŕňa okamžité prímerie vrátane konfliktu v Libanone, znovuotvorenie Hormuzského prielivu do 30 dní za podmienok daných Iránom, koniec americkej námornej blokády do 30 dní, záväzok Iránu neusilovať sa o jadrovú zbraň či americký záväzok rešpektovať suverenitu Iránu a nezasahovať do vnútorných záležitostí krajiny.
Text podľa agentúry obsahuje aj uvoľnenie zmrazených aktív vo výške 24 miliárd dolárov počas 60 dní, z ktorých polovica má byť Teheránu poskytnutá pred začiatkom rokovaní.
Otázky iránskeho balistického programu a podpory iránskych spojencov, ako je napríklad Hizballáh, text nijako nespomína, tvrdí Mehr.
