Rusko by mohlo už v blízkej dobe podniknúť vojenské „kroky“ proti krajinám Severoatlantickej aliancie (NATO), ak by Kremeľ usúdil, že na to nastali priaznivé podmienky. Takýmto spôsobom by Moskva mohla otestovať súdržnosť Aliancie.
V piatok na to upozornil švédsky parlamentný výbor pre obranu, píše AFP.
„Nemožno vylúčiť ozbrojený útok na Švédsko alebo našich spojencov,“ uviedol výbor vo svojej správe, v ktorej poukázal na čoraz neistejšiu bezpečnostnú situáciu v Európe.
„K ruským vojenským akciám, napríklad s cieľom otestovať súdržnosť NATO a dôveryhodnosť článku 5, by mohlo dôjsť v relatívne blízkej budúcnosti, ak Kremeľ usúdi, že politická situácia je priaznivá,“ konštatuje výbor.
Článok 5 Severoatlantickej zmluvy stanovuje, že ozbrojený útok na jedného člena Aliancie bude považovaný za útok na všetkých členov.
Výbor tiež v správe uvádza, že Rusko by mohlo podniknúť takéto kroky aj v prípade, že by nedisponovalo vojenskou silou, o ktorej sa tradične predpokladá, že je na útok potrebná.
„Môžeme konštatovať, že situácia v oblasti bezpečnostnej politiky je naďalej vážna a vyznačuje sa značnou neistotou. Existuje riziko jej rýchleho zhoršenia, čo by malo vážne následky na bezpečnosť Švédska a Európy,“ uviedol na tlačovej konferencii predseda výboru Jorgen Berglund.
Vo svojej správe výbor tiež uviedol, že Spojené štáty sú „kľúčové pre švédsku a európsku bezpečnosť a prosperitu“, zdôraznil však, že „vzťahy Európy so Spojenými štátmi sa menia“, keďže „zahraničná a bezpečnostná politika USA prešla pod vedením prezidenta Donalda Trumpa významnou transformáciou“.
Švédsko v roku 2024 po viac ako dvoch storočiach ukončilo svoju prax vojenskej neutrality a v reakcii na ruskú inváziu na Ukrajinu vstúpilo do NATO. Očakáva sa, že švédske výdavky na obranu dosiahnu do roku 2030 v súlade s plánmi Aliancie 3,5 percenta HDP, čo je nárast z tohtoročných 2,8 percenta.
