Irán zatiaľ neprijal definitívne rozhodnutie, či podpíše dohodu so Spojenými štátmi, napísala dnes iránska polooficiálna agentúra Fars s odvolaním sa na dobre informovaný zdroj blízky vyjednávaciemu tímu. Informuje o tom agentúra AFP.
Americký prezident Donald Trump v sobotu uviedol, že dohoda má byť podpísaná dnes. Agentúra Reuters dnes napísala, že návrh dohody počíta okrem iného s okamžitým otvorením Hormuzského prielivu či ukončením americkej blokády iránskych prístavov.
"Iránska islamská republika doteraz neprijala ani neoznámila svoje konečné rozhodnutie týkajúce sa memoranda o porozumení navrhnutého počas rokovaní," citovala AFP iránsku agentúru.
Agentúra AFP poznamenáva, že navrhovaná dohoda naráža na odpor niektorých iránskych ultrakonzervatívnych predstaviteľov, ktorí odmietajú ústupky, najmä pokiaľ ide o kontrolu strategického Hormuzského prielivu, ktorý Irán de facto blokuje.
Trump v sobotu na sociálnu sieť Truth Social napísal, že podpis dohody je plánovaný na dnešok a ihneď po ňom bude pre všetkých otvorený Hormuzský prieliv, ktorým za normálnych okolností prúdi pätina svetových dodávok ropy a veľké množstvo skvapalneného zemného plynu.
Reuters dnes cituje nemenovaného vysokopostaveného iránskeho činiteľa, podľa ktorého návrh takzvaného islamábádskeho memoranda počíta tiež so záväzkom Teheránu, že nebude vyrábať jadrové zbrane ani sa ich nepokúsi inak získať. Zásoby vysoko obohateného uránu má potom Irán zriediť. Presný spôsob má byť dohodnutý v najbližších 60 dňoch.
Návrh podľa činiteľa ďalej vychádza z toho, že Spojené štáty uvoľnia 25 miliárd dolárov zo zmrazeného iránskeho majetku a na istý čas zrušia protiiránske ropné sankcie, čo blízkovýchodnej krajine umožní vývoz tejto suroviny. Washington by zároveň nemal prijať žiadne nové protiiránske sankcie, kým sa podarí dosiahnuť finálnu mierovú dohodu.
Teherán v sobotu uviedol, že dnes memorandum podpísané nebude. Iránska diplomacia tiež poznamenala, že si chce viac ako 90-miliónová krajina účtovať za služby poskytované v Hormuzskom prielive.
Vojnu proti Iránu rozpútali koncom februára USA a Izrael. Teherán odpovedal útokmi na susedné štáty, americké základne v regióne a neskôr tiež uzavretím kľúčového Hormuzského prielivu.
