Nové kolo rozhovorov medzi Spojenými štátmi a Iránom sa začne v piatok vo Švajčiarsku, uviedol dnes podľa agentúry Reuters iránsky minister zahraničia Abbás Arakčí.
Nechal sa tiež počuť, že akýkoľvek izraelský útok na Libanon alebo okupácia územia by boli porušením dohody s USA.
Memorandum o porozumení, ktoré obe strany digitálne podpísali v nedeľu, majú Irán a Spojené štáty ešte formálne potvrdiť v piatok v Ženeve. Za USA sa podujatia zúčastní viceprezident J.D. Vance a ani prezident Donald Trump svoju účasť nevylúčil.
"Pravdepodobne v piatok, na mieste, ktoré bude ešte len určené, sa začne nové kolo rokovaní medzi Iránom a Spojenými štátmi, ktorého cieľom je dosiahnuť konečnú dohodu," citovala agentúra AFP Arakčího zo stretnutia so zahraničnými diplomatmi.
Ďalšie kolo rozhovorov medzi oboma krajinami sa podľa všetkého bude týkať predovšetkým iránskeho jadrového programu. Washington trvá na tom, že Teherán nesmie získať jadrovú zbraň, konkrétne detaily ďalšieho postupu ale podľa dostupných informácií súčasťou memoranda nie sú.
Trump v sobotu na sociálnu sieť Truth Social napísal, že USA vo vhodnej chvíli, keď sa všetko upokojí, pôjdu do Iránu a vyzdvihnú "jadrový prach", aby ho nariedili a zničili, či už tam, alebo v Spojených štátoch.
Pokiaľ ide o Libanon, vyjadril Arakčí presvedčenie, že ukončenie vojny v tejto krajine je najdôležitejšou otázkou dohody s Washingtonom. "Podľa nás sú stranami tohto memoranda na jednej strane USA a Izrael a na druhej strane Irán a Hizballáh," povedal.
Vysokopostavený americký činiteľ však v pondelok uviedol, že stiahnutie Izraela z Libanonu súčasťou dohody nie je. Izraelskí činitelia navyše dali najavo, že nie sú signatármi dohovoru a budú sa riadiť predovšetkým vlastnou bezpečnosťou.
Irán opakovane požadoval ukončenie izraelských útokov v Libanone a libanonské militantné hnutie Hizballáh, ktoré je spojencom Teheránu, dalo najavo presvedčenie, že by dohoda mala viesť k ukončeniu vojny v celom blízkovýchodnom regióne.
Vojnu koncom februára rozpútali Spojené štáty a Izrael útoky na Irán, ktorý reagoval údermi na americké základne v regióne a okolité krajiny. Zablokoval tiež Hormuzský prieliv, ktorým za normálnych okolností prúdi 20 percent svetových dodávok ropy a veľké množstvo skvapalneného zemného plynu.
