Bolívijský prezident Rodrigo Paz vyhlásil v sobotu na celom území tejto latinskoamerickej krajiny výnimočný stav. Rozhodnutie prichádza po viac než šiestich týždňoch protestov a blokád ciest, informuje agentúra AFP.
„Po vyčerpaní všetkých možností dialógu, dosiahnutí dohôd s tými, ktorých požiadavky boli legitímne, a po identifikácii tých, ktorí využívali násilie v snahe destabilizovať Bolíviu, sme sa rozhodli vyhlásiť výnimočný stav na celom štátnom území,“ uviedol Paz v televíznom prejave.
K tomuto kroku došlo len niekoľko hodín po tom, čo Paz uzavrel v piatok dohodu s hlavnou konfederáciou odborových zväzov, ktorá ukončila viac než šesťtýždňové blokády ciest a protesty s výzvami na jeho odstúpenie.
„Dialóg má väčšiu moc než samotná sila,“ povedal Paz po podpise dohody, ktorej podrobnosti podľa francúzskej agentúry doposiaľ neboli bezprostredne známe. Líder odborov Mario Argollo vyhlásil, že „od tejto chvíle sa rušia nátlakové akcie na celonárodnej úrovni“.
Protesty spustila ústredná odborová konfederácia Central Obrera Boliviana (COB) začiatkom mája výzvou na blokádu ciest na vstupe do väčších bolívijských miest. Aj keď v pondelok došlo k zmierneniu blokád, nedostatok paliva, potravín a ďalších základných potrieb v krajine naďalej pretrvával.
Počas protestov proti prezidentovi Pazovi požadovali Bolívijčania ukončenie hospodárskych reforiem podporovaných zo strany USA. Ich účelom je odstrániť dedičstvo po 20 rokoch socialistického režimu. Bolívia sa v súčasnosti zmieta v najhoršej hospodárskej kríze za posledné štyri desaťročia, píše AFP.
Začiatkom tohto týždňa boli ľudia v La Paz ochotní čakať v dlhom rade siahajúcom cez tri bloky, aby si mohli kúpiť zľavnené kuracie mäso v štátnom supermarkete. Krajinu sužuje aj nedostatok liekov v nemocniciach a pred čerpacími stanicami sa tvoria dlhé rady, v ktorých vodiči často strávia niekoľko dní.
Napriek obmedzeniu blokád a dosiahnutej dohode sa očakáva, že niektoré odvetvia budú v protestoch ďalej pokračovať, keďže sa na nich piatková dohoda nevzťahuje. Za hlavného organizátora protestov je považovaná bývalá hlava štátu Evo Morales. Jeho stúpenci a vedúci odborov požadujú demisiu Paza, ktorý sa funkcie ujal v novembri 2025.
Jeho víťazstvo vo voľbách ukončilo takmer dve desaťročia trvajúcu éru ľavicových vlád v Bolívii, keď vládol Morales a jeho nástupca Luis Arce. Morales v stredajšom rozhovore pre AFP vyhlásil, že Bolívijčania vyšli do ulíc, pretože Paz stojí na čele „vlády, ktorá je úplne poddajná“ Spojeným štátom.
