Keď Marharyta Nechorošyvová prvýkrát uvidela svojho novorodeného syna, zachvátil ju strach. Narodil sa v 26. týždni tehotenstva, vážil iba 940 gramov a nosil plienky, ktoré neboli o nič väčšie ako dlaň ruky dospelého človeka. Píše o tom agentúra AP.
"Lekári mi povedali, že ak prežije prvé tri dni, bude všetko v poriadku," hovorí so slzami v očiach. "Neverím v boha, ale modlila som sa," priznáva. Teraz má Mark deväť mesiacov. Trápia ho však chronické problémy s dýchacími cestami, kvôli ktorým musí byť často v nemocnici.
Pravidelné útoky
Nechorošyvová so synčekom žije v ukrajinskom Záporoží, kde neustále hrozia ruské útoky. Nemocnice tam majú zatlčené okná, pretože tlakové vlny vyvolané ruskými útokmi pravidelne rozbíjajú sklá. Táto mama si so všetkým musí poradiť sama, pretože jej manžel bojuje vo vojne.
Na Ukrajine pribúda bábätiek, ktoré sa rodia predčasne, teda pred koncom 37. týždňa tehotenstva. Týka sa to najmä regiónov blízko frontu, kde sa v niektorých miestach počet týchto prípadov od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 takmer zdvojnásobil.
Podľa expertov sú dôvody na predčasné pôrody komplexné, ale prispieva k tomu psychologický a fyzický stres, ktorému sú vystavené tehotné ženy. Konflikt tiež komplikuje snahy o záchranu predčasne narodených detí.
Mamičky s deťmi v hlavnej záporožskej detskej nemocnici každý večer schádzajú do krytu. V úzkych, slabo osvetlených chodbách svojich potomkov upokojujú a uspávajú.
Kvôli presídleniu, emigrácii a ďalším faktorom súvisiacim s vojnou sa pre materstvo rozhoduje menej Ukrajiniek. A medzi tými, ktoré otehotnejú, je rastúci podiel predčasných pôrodov, vyplýva z údajov OSN a odborných štúdií.
V juhoukrajinskej Chersonskej oblasti sa podiel predčasných pôrodov zvýšil z 5,4 percenta v roku 2019 na 9,8 v minulom roku. V Záporožskej oblasti stúpol z 5,7 na 7,6 percenta a v Poltavskej oblasti na severovýchode Ukrajiny zo 7,7 percenta v roku 2019 na vlaňajších 9,8 percenta.
Chersonskou a Záporožskou oblasťou prechádza frontová línia a útoky na obytné štvrte tam sú na dennom poriadku. Poltavská oblasť je od frontu ďalej, ale je často cieľom ruských náletov.
Stres počas tehotenstva
Súvislosť medzi stresom počas tehotenstva a predčasným pôrodom je komplexná, no podľa odborníkov výskum čoraz silnejšie ukazuje, že dlhodobé psychické vypätie zvyšuje riziko, že sa bábätko narodí pred termínom.
Môže to súvisieť so zvýšeným rizikom infekcie, čo je známa príčina predčasných pôrodov, povedal profesor Andrew Weeks z lekárskej fakulty Liverpoolskej univerzity, ktorý sa zameriava na zlepšovanie pôrodnej starostlivosti pre rodičky aj deti.
"Infekcie majú veľký vplyv na predčasné pôrody," povedal. "Keď sa nemôžete dostať na miesto, kde včas dostanete správnu diagnózu a liečbu, potom je pravdepodobnosť, že porodíte pred termínom, naozaj vyššia." uviedol.
Hovorca Fondu OSN pre otázky populácie Isaac Hurskin povedal, že na Ukrajine nepribúda len predčasných pôrodov, ale aj akútnych cisárskych rezov a ďalších komplikácií. To všetko by mohlo prehĺbiť demografickú krízu.
Pôrodnosť sa na Ukrajine v posledných troch rokoch prepadla na najnižšiu úroveň na svete na približne jedno dieťa na ženu, pričom pre zachovanie populácie je potrebných 2,1 dieťaťa na ženu, upozornil Hurskin.
V inkubátore na jednotke intenzívnej starostlivosti v pôrodnici v Záporoží leží bábätko, ktoré sa narodilo v 30. týždni a vážilo iba 700 gramov, teda hlboko pod hranicou 2500 gramov, ktorú Svetová zdravotnícka organizácia označuje za nízku pôrodnú hmotnosť.
Inkubátor udržiava dievčatko pri živote. Teplota v ňom je kontrolovaná, hadičky jej privádzajú živiny a lieky a ventilátor jej pomáha dýchať. Inkubátor je zakrytý dekou, ktorá pred ostrým svetlom na oddelení chráni citlivé, vyvíjajúce sa oči malej pacientky.
Predčasne narodené deti
Liečba sa sústredí na to, aby predčasne narodené deti pribrali a raz mohli samostatne dýchať. Komplikácie však môžu byť veľké, hovorí Andrij Lobanov, vedúci neonatologickej jednotky intenzívnej starostlivosti v záporožskej detskej nemocnici.
Predčasne narodené deti často potrebujú dlhodobú - niekedy aj celoživotnú - starostlivosť kvôli respiračným, neurologickým, vývojovým alebo imunitným problémom. To pre štáty, ktorým podobne ako Ukrajine chýbajú peniaze, znamená veľkú záťaž.
"Krajina, ktorá je vo vojne, sa musí rozhodovať, za čo bude míňať, a nemocnice bývajú zasiahnuté. Ako v skutočnosti, tak aj obrazne," hovorí Andrew Weeks z Liverpoolskej univerzity.
Sirény ohlasujúce letecký poplach sa stali súčasťou každodenného chodu na novorodeneckých jednotkách intenzívnej starostlivosti.
Keď sa rozoznejú, lekári zostávajú s bábätkami na oddeleniach a nepresúvajú ich do krytu, pretože vedia, že by to pre nich bolo ešte nebezpečnejšie. A sirény húkajú tak často, že nemožno zakaždým prerušiť prácu.
Lekárka Natalija Bohuslavská, vedúca neonatológie v záporožskej pôrodnici pred časom začala pracovný deň počas poplachu kvôli hroziacim raketovým útokom.
Popoludní ruské navádzané bomby zabili 12 ľudí. Lekári v pôrodnici medzitým vykonali dva cisárske rezy, viedli jeden pôrod a ošetrili 42-ročnú ženu, ktorá potratila, keď bola svedkyňou náletu. Nasledujúci deň pri vchode do pôrodnice viala čierna vlajka na znak smútku za zabitých.
Bohuslavská všetky mamičky na svojom oddelení pozná po mene. Vie o ich osudoch, ich strachu aj o boji ich bábätiek o prežitie. V nemocnici pracuje 26 rokov a sama sa tu narodila.
