Najvyšší súd Spojených štátov vo štvrtok otvoril cestu administratíve prezidenta Donalda Trumpa k obnoveniu tvrdej imigračnej politiky, ktorá bola predtým využívaná na odmietanie migrantov žiadajúcich o azyl na americko-mexickej hranici.
Sudcovia vo štvrtok zvrátili rozhodnutie nižšieho súdu, ktorý zablokoval prax, ktorá limitovala počet ľudí, ktorí každý deň mohli požiadať o azyl. Fungovalo to tak počas administratívy prezidenta Baracka Obamu a za Trumpovho prvého funkčného obdobia.
Humanitárna kríza
Podľa odporcov táto prax vytvorila humanitárnu krízu, pretože potom tisíce ľudí čakali v provizórnych prístreškoch, kým prídu na rad. Trumpova administratíva krok označila za nevyhnutný s tým, že sa počet žiadateľov o azyl prichádzajúcich na hranicu USA zvýšil.
Tieto opatrenia sa teraz nepoužívajú, ale boli zavedené iné obmedzenia týkajúce sa žiadateľov o azyl. Trumpova administratíva uvádza, že počet žiadateľov obmedzovali republikánske i demokratické vlády a že ide o kľúčový nástroj, ktorý by mal zostať dostupný.
Tento prípad je jedným z niekoľkých imigračných sporov súčasnej vlády, medzi ktoré sa radí aj snaha Trumpovej administratívy odobrať garantované právo na občianstvo deťom narodeným v USA, ktorých rodičia občania nie sú, a snaha odobrať legálnu dočasnú ochranu migrantom utekajúcim pred nestabilitou a ozbrojenými konfliktami.
Podľa federálneho zákona musia mať migranti, ktorí pricestujú do USA, možnosť požiadať o azyl a ich prípad musí byť posúdený z hľadiska obáv z prenasledovania v ich domovských krajinách.
Právne spory
Ministerstvo spravodlivosti naopak argumentuje tým, že ľudia zadržaní úradmi do krajiny ešte nedorazili, a preto imigrační úradníci nemusia umožniť podanie žiadosti.
Ľudia, ktorým je nakoniec udelený azyl, nemôžu byť vyhostení. Môžu legálne pracovať, zobrať so sebou najbližšiu rodinu, požiadať o legálny pobyt a usilovať sa o občianstvo, pripomína AP.
Zástupcovia žiadateľov o azyl uvádzajú, že zákon už dlho stanovuje, že každý, kto dorazí na hraničný priechod, by mal byť preverený, a že blokovanie príchodov je v rozpore s ideálmi USA.
Obmedzenie počtu prichádzajúcich žiadateľov o azyl bolo prvýkrát použité za vlády prezidenta Obamu, keď sa na hlavnom hraničnom prechode do San Diega z mexickej Tijuany objavilo mnoho Haiťanov. Počas prvého funkčného obdobia prezidenta Trumpa v Bielom dome bolo rozšírené na všetky hraničné priechody z Mexika.
Skončilo v roku 2020, kedy vláda zaviedla prísnejšie obmedzenia počas pandémie koronavírusu, a prezident Joe Biden ho v roku 2021 formálne zrušil. V tom istom roku kalifornský federálny sudca zistil, že kvótový systém porušuje práva žiadateľov o azyl a zákon vyžadujúci preverovanie.
Vo väzbe ICE umiera najviac imigrantov za desať rokov
Vo väzbe amerického Úradu pre imigráciu a clá zomiera za vlády prezidenta Donalda Trumpa najviac ľudí za viac ako desať rokov. Od Trumpovej inaugurácie vlani 20. januára do tohtoročného 4. júna vo väzbe imigračného úradu zomrelo 52 osôb.
Za minulý rok miera úmrtia vzrástla o 140 percent v porovnaní s predchádzajúcim rokom. Nárast je neúmerný vyššiemu počtu zadržiavaných prisťahovalcov. Vyplýva to zo štvrtkovej správy organizácií pre ľudské práva Human Rights Watch a Physicians for Human Rights.
Úmrtnosť vo väzbe imigračného úradu je za Trumpovho pôsobenia takmer štvornásobná v porovnaní s funkčným obdobím jeho predchodcu, demokratického prezidenta Joea Bidena.
"Pozorujeme prudký nárast úmrtnosti vo väzbe ICE. Namiesto toho, aby vláda prijala kroky na riešenie krízy a ochranu životov a zdravia ľudí vo väzbe, sledujeme, ako vynakladá prostriedky na dlhodobé zadržiavanie viac a viac ľudí," oznámila agentúre AFP výskumníčka HRW a jedna z autorov správy Reagan Williamsová.
Podľa záznamov ICE v období od 20. januára 2025 do tohtoročného 19. januára sedem ľudí vo väzbe úradu spáchalo samovraždu, uvádza správa ľudskoprávnych organizácií. V roku 2024 oproti tomu podľa záznamov spáchal samovraždu jeden zadržiavaný migrant.
ICE od Trumpovho nástupu do funkcie čelí kritike aj protestom kvôli tvrdým postupom pri imigračných raziách. Odpor voči úradu sa vyostril po tom, čo jeden z jeho príslušníkov v januári na ulici v Minneapolise zastrelil 37-ročnú Američanku Renée Goodovú. O niekoľko dní neskôr tam federálni agenti pohraničnej stráže zastrelili rovnako starého Alexa Prettiho.
