Francúzsky Senát zverejnil v stredu správu o hnutiach, ktoré sú založené na nenávisti voči ženám a presadzujú nadradenosť mužov. Autori správy upozorňujú, že táto „ideológia“ sa v spoločnosti šíri čoraz nenápadnejšie, pričom najmä prostredníctvom sociálnych sietí, informoval denník Le Monde.
Podľa vôbec prvej takejto správy vypracovanej vo francúzskom Národnom zhromaždení tieto hnutia spochybňujú princíp rovnosti medzi pohlaviami, šíria „nezakrývanú a násilnú mizogýniu“ a predstavujú „reálne riziko pre demokraciu a súdržnosť spoločnosti“.
Kontroverzný obsah
Senátorka Laurence Rossignolová (Socialistická strana - PS), jedna zo spoluautoriek správy, upozornila, že ide o „zásadnú ofenzívu proti právam žien, ktorá sa šíri prostredníctvom nových komunikačných kanálov“.
Maskulinizmus, ktorý vznikol ako reakcia na feminizmus, presadzuje nadradenosť mužov a obviňuje ženy zo zhoršenia životných podmienok mužov. Hnutia maskulinistov boli pôvodne rôznorodé, často organizované v identifikovateľných online komunitách, napríklad medzi tzv. incelmi – mužmi, ktorí nedobrovoľne žijú bez partnerského vzťahu a obviňujú z toho ženy.
Postupne sa však podľa správy francúzskej parlamentnej komisie rozšírili do širšieho a menej prehľadného online ekosystému, ktorý sa prelína s bežnou internetovou kultúrou, píše Le Monde.
Algoritmy digitálnych platforiem zároveň uprednostňujú kontroverzný obsah a postupne používateľov vedú k radikálnejším materiálom. Podľa štúdie univerzity v Dubline sa môže používateľ na TikToku či YouTube Shorts stretnúť s maskulinistickým obsahom už približne do 23 minút od pripojenia k sieti.
Maskulinistické hnutia na šírenie svojich myšlienok mimo pôvodných komunít využívajú memy, krátke videá a ďalšie formáty populárne na sociálnych sieťach.
Postupná radikalizácia
Podľa spoluautorky správy, senátorky Béatrice Gosselinovej, ide o tzv. maskované šírenie, keď sa obsah na prvý pohľad javí ako neškodný – napríklad rady o sebazdokonaľovaní, vzťahoch, športe či výžive.
Autorky správy zároveň upozorňujú, že tento typ obsahu často cieli na mladých mužov, ktorí prežívajú osobnú krízu alebo sú neistí, a postupne u nich môže vytvárať odpor voči ženám.
Dlhodobé vystavenie takémuto obsahu totiž - podľa správy - mení vnímanie vzťahov medzi mužmi a ženami a vytvára pôdu pre „nenápadné kultúrne ovplyvňovanie“. V niektorých prípadoch môže tento proces viesť až k radikalizácii jednotlivcov a násilným činom.
Le Monde doplnil, že francúzske bezpečnostné služby podľa správy sledujú približne desiatku osôb podozrivých z možnej radikalizácie: ide o osoby mladšie ako 21 rokov.
V rámci prevencie správa zdôrazňuje potrebu mediálnej a digitálnej gramotnosti už na školách. Zároveň vyzýva na reguláciu online priestoru a na posilnenie vzdelávania v oblasti vzťahovej a sexuálnej výchovy.
Správa odporúča aj vypracovanie medziodvetvovej stratégie zahŕňajúcej školstvo, digitálny priestor, zdravotníctvo aj bezpečnosť s cieľom čeliť tomuto fenoménu.
Autorky správy upozorňujú, že podobne ako pri iných formách radikalizácie je dôležité včas rozpoznať varovné signály, zapájať rodiny a vytvárať protinaratívy, čo je však podľa senátoriek mimoriadne náročné.
