Bieloruské ministerstvo obrany odštartovalo nečakané vojenské manévre, ktoré označuje ako „mobilizačné cvičenie“. Všetci záložníci dostali rozkaz okamžite sa hlásiť na zberných miestach.
Oficiálne majú tieto aktivity trvať týždeň, avšak v pohraničnom meste Grodno pokračuje masové predvolávanie záložníkov za účelom overenia a aktualizácie osobných údajov.
Mobilizačná akcia
Podľa vyjadrenia ministerstva bude tento proces prebiehať po etapách a skončí až 2. júla. Ide o druhú podobnú mobilizačnú akciu v tomto roku, prvá prebehla vo februári a vyvolala medzi miestnym obyvateľstvom značné znepokojenie.
Nezvyklá vojenská aktivita prichádza v čase, keď sa množia správy o čoraz intenzívnejšom tlaku Ruskej federácie na režim Alexandra Lukašenka.
Podľa informácií denníka The Wall Street Journal, ktorý sa odvoláva na bývalých aj súčasných ruských a európskych predstaviteľov, začala Moskva kampaň s cieľom prinútiť Minsk k aktívnejšiemu zapojeniu do konfliktu.
Medzi hlavné požiadavky Kremľa má patriť využitie bieloruského územia na odpaľovanie dronových útokov na Ukrajinu, ako aj posun frontovej línie ďalej na západ či viazanie ukrajinských síl pri severných hraniciach, čím by došlo k ich odkloneniu z kritických oblastí na východe Ukrajiny.
Hlavnou pákou Vladimira Putina je finančná závislosť Lukašenkovho režimu na Rusku. Bývalý dôstojník ruskej spravodajskej služby potvrdil, že Moskva v rozhovoroch vedených najmä prostredníctvom ruského veľvyslanca Borisa Gryzlova hrozí zastavením finančnej podpory, ktorá je pre udržanie Lukašenka pri moci kľúčová.
Oficiálne však Kremeľ naďalej deklaruje, že sa Bielorusko ruských vojenských operácií priamo nezúčastňuje.
Jadrové cvičenie a ultimátum z Ukrajiny
Napätie v regióne eskalovalo už minulý mesiac, keď Rusko a Bielorusko vykonali spoločné jadrové cvičenie,
počas ktorého obe ministerstvá obrany zverejnili zábery presunu jadrových hlavíc zo skladov k bieloruským jednotkám.
Sám Alexander Lukašenko vyzval obyvateľov pohraničných oblastí, aby boli pokojní s tým, že krajina má dostatok prostriedkov na odrazenie akéhokoľvek útoku, a následne odcestoval z Bieloruska.
Podľa oficiálnych správ ho čaká schôdzka s Vladimirom Putinom a dlhšia zahraničná cesta, na ktorej sa majú prerokúvať „problematické otázky“.
Do situácie zásadne vstúpil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten 19. júna odmietol Lukašenkove ospravedlnenie za skoršie ostré vyjadrenia a vzniesol voči Minsku požiadavku, že Bielorusko musí odstrániť štyri reléové stanice v Brestskej a Homelskej oblasti, ktoré uľahčujú ruské dronové útoky na ukrajinské územie.
Zelenskyj dal Bielorusku týždennú lehotu na ich demontáž, ktorá vyprší 26. júna. Varoval, že ak sa tak nestane, Ukrajina zakročí sama. Lukašenko potom toto vyhlásenie označil za ultimátum.
Lukašenko navyše nedávno uviedol, že zatiaľ čo Ukrajinci identifikovali 500 cieľov, Bielorusi majú presnú lokalizáciu „jedného vážneho cieľa“, čím sa bezprostredne vyhrážal ukrajinskému prezidentovi.
Nedávna diplomatická prestrelka medzi krajinami tak prispela k eskalácii vzťahov, napriek tomu, že Lukašenko neskôr svoje slová miernil.
Nálady v bieloruských uliciach
Zatiaľ čo bieloruská opozícia upozorňuje na legislatívne zmeny platné od roku 2022, ktoré armáde umožňujú vykonávať aj takzvané „preventívne údery“, a na rast vojenských výdavkov (pričom záložná armáda má teraz zahŕňať takmer 300-tisíc mužov), samotní Bielorusi sa do bojov zapojiť odmietajú.
Na sociálnych sieťach sa objavujú stovky vyjadrení odporu proti vojne po boku Ruska.
Miestni obyvatelia z pohraničných regiónov si uvedomujú, že celá bieloruská ekonomika: od textilného a elektronického priemyslu až po potravinárstvo, je v súčasnosti podriadená podpore Ruska.
V oblastiach s vojenskými letiskami panuje medzi ľuďmi strach z možnej ukrajinskej odvety, ktorú však niektorí obyvatelia podľa portálu UAWire označujú vzhľadom na správanie bieloruského režimu za logickú a ospravedlniteľnú.
