Vlna horúčav, ktorá v uplynulých dňoch zasiahla západnú Európu, je najsilnejšia a najrozsiahlejšia v histórii meraní. Vyplýva to zo štúdie, ktorú v piatok zverejnila organizácia zdržujúca akademikov World Weather Attribution (WWA). Informuje o tom agentúra Belga.
Vedci uviedli, že bez klimatických zmien spôsobených človekom by táto vlna horúčav bola prakticky nemožná. Zistili, že podobná poveternostná situácia by bola v roku 1976 sprevádzaná teplotou nižšou o približne 3,5 stupňa Celzia a v roku 2003 o dva stupne Celzia. Oba roky Európu poznačili mimoriadne horúčavy.
Extrémne horúčavy v Európe spôsobuje meteorologický fenomén nazývaný tepelná kupola (heat dome), ktorá zadržiava horúci vzduch nad Európou a zároveň nasáva ešte teplejší vzduch zo Sahary. Rekordné teploty boli zaznamenané vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku, Španielsku, Británii aj Belgicku.
Štúdia tiež zistila rekordné úrovne tepelného stresu vo veľkej časti západnej Európy, ktoré boli spôsobené kombináciou extrémnych teplôt a vysokej vlhkosti. Ako tepelný stres sa označuje stav, keď je ľudské telo vystavené prudko stúpajúcim teplotám, vlhkosti či iným faktorom, pričom už teplo nedokáže regulovať.
Takmer polovica z 854 analyzovaných miest zaznamenala najvyšší tepelný stres v tomto ročnom období v histórii. Neobvykle teplé noci sa tiež stali oveľa pravdepodobnejšími než počas predchádzajúcich veľkých vĺn horúčav. Výskumníci vyzvali na rýchlejšie znižovanie emisií skleníkových plynov s cieľom obmedziť rastúcu frekvenciu a intenzitu extrémnych horúčav.
