Nemecko sa potýka s náborom do armády a do júla 2027 sa bude musieť rozhodnúť o povinnej vojenskej službe. V dnes zverejnenom rozhovore s agentúrou AFP to vyhlásil šéf nemeckého parlamentného výboru pre obranu Thomas Röwekamp.
Nemecko sa po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 rozhodlo výrazne navýšiť investície do armády a posilniť početný stav vojska.
Bundeswehr má teraz v službe zhruba 180-tisíc vojakov a vojačiek. Podľa cieľov Severoatlantickej aliancie (NATO) by ich počet mal v nasledujúcich rokoch dosiahnuť 260-tisíc. Ďalších 200-tisíc mužov a žien chce mať Nemecko, ktoré má 83 miliónov obyvateľov, v rezervách.
Nemecká vláda už upravila dobrovoľnícky model, kedy od januára dostávajú 18-ročné odvodové dotazníky. Muži ho musia vyplniť povinne, ženy dobrovoľne. Tieto dotazníky slúžia armáde ako prehľad, samy o sebe neznamenajú odvod.
Medzi januárom a májom armáda získala len 530 brancov, hoci kontaktovala asi 300-tisíc mladých ľudí. Röwekamp uviedol, že ak sa nepodarí naplniť dobrovoľnou cestou početný stav, bude sa krajina musieť vrátiť k povinnej vojenskej službe. "Rozhodnutie musíme urobiť do 31. júla budúceho roka," povedal.
Röwekamp ďalej uviedol, v prvej polovici nadchádzajúceho roka je potrebné viesť vážnu diskusiu o tom, či možno splniť ambiciózne ciele pre počty vojakov v aktívnej službe a v zálohe. "Mám o tom stále vážne pochybnosti," povedal.
Nový nemecký zákon o vojenskej službe stanovuje ciele počtov nových regrútov. Ak sa ich nepodarí v danom roku dosiahnuť, budú môcť poslanci Spolkového snemu odhlasovať takzvanú povinnú vojenskú službu z potreby.
Nemecko sa v posledných rokoch snaží kvôli hrozbe z Ruska zvýšiť svoju obranyschopnosť. Kancelár Friedrich Merz chce z bundeswehru vybudovať najsilnejšiu konvenčnú armádu v Európe. Podľa plánu Nemecko do roku 2029 postupne zvýši výdavky na obranu na 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).
