Súčasná vlna horúčav je v strednej Európe jednou z najväčších, pričom vedci upozorňujú, že tento jav má negatívny vplyv na fungovanie spoločnosti.
Epizód, kedy maximálna denná teplota presiahne aspoň tri dni po sebe 30 stupňov Celzia, pribúda a vlny sa vyskytujú častejšie. Zrejme najzávažnejšími dopadmi sú tzv. nadúmrtia, teda počet zomrelých presahujúci priemer, uviedla v tlačovej správe Monika Hojdanová z Ústavu výskumu globálnej zmeny AV ČR – CzechGlobe.
Vlny horúčav
Vedci v posledných rokoch okrem iného aj pomocou umelej inteligencie mapovali, ako na vlny horúčav reagovali médiá šiestich štátov strednej a juhovýchodnej Európy (v Česku, Poľsku, Rakúsku, Slovensku, Slovinsku a Chorvátsku) v rokoch 2000 až 2025.
"Médiá sú jedným z vhodných zdrojov, ktoré opisujú výskyt a dopady vĺn horúčav," vysvetlila Hojdanová, prečo sa do tohto monitoringu vedci pustili.
Zo spravodajstva vyplýva, že práve na nárast počtu úmrtí médiá reagujú, ďalej zdôrazňujú častejšie výjazdy záchrannej služby, zdravotné komplikácie a všeobecne zvýšenú záťaž pre ľudský organizmus. Sami predpovedajú riziko plynúce z tohto javu na webe Vlny horúčav. Tepelný stres sa totiž postupne kumuluje.
Vlny horúčav možno hodnotiť podľa zasiahnutého územia, podľa dĺžky či podľa dopadov. Doteraz najdlhšia zaznamenaná vlna v Česku trvala 36 dní, zhruba od polovice júla do polovice augusta 2015.
"Vtedy od 3. do 15. augusta zomrelo o 17 percent viac ľudí na následky kardiovaskulárnych ochorení ako vo zvyšku roka v priemere.Denne to znamenalo úmrtie 22 ľudí navyše," uviedla Hojdanová.
Dopady na spoločnosť
Najväčšiu plochu v strednej Európe postihla vlna horúčav na konci júla 2005, kedy jej čelilo 535 500 kilometrov, čo je zhruba sedemnásobok rozlohy Česka. V lete 2019 čelila stredná Európa piatim sériám vĺn horúčav.
Médiá najviac reflektovali vlnu horúčav v roku 2003 v Česku a strednej Európe, nasledovali roky 2015 a 2025. Medzi často spomínané dopady patria popri ľudskom organizme aj škody v poľnohospodárstve, zníženie ekonomických výnosov veľkých spoločností a negatívne ovplyvnenie živej prírody.
Vedci dlhodobo upozorňujú, že na základe modelov vývoja klímy do konca storočia budú v ďalších rokoch vlny horúčav častejšie, dlhšie a intenzívnejšie. Tá súčasná ešte nie je na konci, ale platí pre ňu to, že je veľmi intenzívna a nielen v Česku padajú absolútne teplotné rekordy a teploty sa pohybujú nielen nad 30, ale aj nad 35 stupňami.
"Od roku 1961, odkedy máme k dispozícii výsledky merania zo siete staníc, pozorujeme v Česku predlžovanie vĺn horúčav predovšetkým v nížinách," uviedla Hojdanová.
Absolútny teplotný rekord z roku 2012 padol v Česku v sobotu, keď meteorológovia namerali v Doksanoch 40,9 stupňa Celzia. Dnešná teplota ho však prekoná, pred 15:00 už bolo v Doksanoch 41,1 stupňa Celzia a teplota stúpa.
