Alexandr Lukašenko sa vydal na pozoruhodné zahraničné turné. Po stretnutí s Vladimirom Putinom vo Valdaji, o ktorom sa mlčí, okamžite odletel do Pekingu. U Si Ťin-pchinga zrejme hľadal ochranu pred silnejúcim ruským tlakom a snahami zatiahnuť Bielorusko do vojny. Čo vlastne Kremeľ od svojho neposlušného satrapu chce?

Bielorusko sa v západných médiách často vykresľuje ako vazalský štát Ruska. Iste, deväťmiliónový sovietsky skanzen bol vždy závislý od dobrej vôle veľkého brata na východe, ale nálepka stopercentne poslušného satelitu nie je spravodlivá. Je totiž prekvapujúce, ako úporne a dlho dokáže Lukašenko Kremľu vzdorovať.

Tiahne sa to od chvíle, keď Putin nastúpil k moci a začal dávať najavo nespokojnosť, že o šesť rokov dlhšie vládnuci Lukašenko nemieni pristúpiť na zjednotenie. Minsk sa nepodvolil ani po priškrtení dodávok plynu, ani po obmedzení vývozu svojich mliečnych výrobkov do Ruska a fúzatý autokrat si začal budovať falošnú auru ochrancu bieloruskej identity.

Si Ťin-pching privítal v Pekingu bieloruského prezidenta Lukašenka

Po Euromajdane odmietol uznať anexiu Krymu a ponúkol Minsk ako neutrálnu pôdu na rokovania o ukončení vojny v Donbase. Bolo to obdobie opatrného lavírovania medzi Západom a Východom, prepúšťania politických väzňov a uvoľňovania sankcií.

Pred šiestimi rokmi dokonca bieloruské tajné služby zatkli tri desiatky wagnerovcov a Lukašenko Moskvu obvinil z pokusu o prevrat.

Lenže potom sa mu doma vzbúrili poddaní proti ďalším sfalšovaným voľbám a bývalý riaditeľ sovchozu bol ešte veľmi rád za ruských „poradcov“. Bez nich by sa pravdepodobne pri moci neudržal. Vo februári 2022 preto nikoho neprekvapilo, že ruská armáda svoju ofenzívu na Kyjev viedla práve z územia Bieloruska.

Rusom dochádza trpezlivosť