Niekdajší šéf kirgizskej tajnej služby Kamčybeka Tašijev, expredseda parlamentu Nurlanbek Turgunbekuulu, bývalý hlavný prokurátor Kurmankul Zulušev a päť ďalších ľudí sú vinní zo spiknutia s cieľom zosadiť prezidenta Sadyra Žaparova, rozhodol dnes kirgizský súd.

Všetkým uložil štvorročné väzenie s podmienečným odkladom a nariadil prepadnutie majetku. Verdikt by podľa agentúry Reuters mohol viesť k nestabilite v krajine, ktorú na budúci rok čakajú prezidentské voľby, v ktorých sa Žaparov bude uchádzať o ďalší mandát. Všetkých osem odsúdených vinu popiera.

Tašijev až do tohtoročného februára zastával najvyššie bezpečnostné a vládne funkcie od roku 2020, keď sa spolu s Žaparovom dostal k moci na vlne protestov proti falšovaniu volieb. Bol považovaný za druhého najvplyvnejšieho človeka v krajine a za spojenca hlavy štátu. Reuters ich spôsob vlády označil za tandem.

Náhly a nečakaný rozpad tohto spojenectva, ktoré preklenulo dlhodobú priepasť medzi severom a juhom sedemmiliónovej krajiny, vyvolal obavy, že opäť ožije nestabilita v štáte, v ktorom od roku 2005 pouličné protesty zvrhli troch prezidentov.

Uzbecký politológ Temur Umarov z Carnegieho strediska zaoberajúceho sa euroázijským regiónom a Ruskom uviedol, že prezidentovo rozhodnutie zbaviť sa Tašijeva ukazuje, že Žaparov sa vo svojej pozícii cíti byť dostatočne silný, aby si mohol dovoliť zasiahnuť proti tak vplyvnej osobe.

Kirgizsko získalo nezávislosť od Sovietskeho zväzu v roku 1991 a čulý politický život v hornatej krajine sa následne vymykal inak autoritárskemu štýlu vládnutia v Strednej Ázii. Napríklad kirgizské médiá boli po desaťročia najslobodnejšími v regióne.

Pouličné protesty v rokoch 2005, 2010 a 2020 zvrhli vtedajších kirgizských vodcov. Po poslednej revolúcii sa dostal k moci Žaparov, ktorý však tvrdo zakročil proti médiám i opozičným skupinám, a upevnil si tak svoju moc. Organizácia obhajujúca ľudské práva ho viní z autoritárskych tendencií, on sám sa snaží prezentovať ako nositeľ stability.