Ukrajinská strana si uvedomila, že je potrebný poctivý rozhovor, a to aj o minulosti, a netreba eskalovať napätie, vyhlásil dnes poľský premiér Donald Tusk v súvislosti s dnešným rokovaním šéfov diplomacií oboch krajín vo Varšave.
Poľský sused na východe by sa mal podľa premiéra vyrovnať so svojou históriou, aby mohol vstúpiť do Európskej únie, napísala agentúra Reuters.
Zníženie napätia
"Mám signály z Kyjeva, že ukrajinskí politici pochopili, že eskalácia napätia, ktoré vyvolali, je škodlivá z hľadiska záujmov Poľska a Ukrajiny," povedal Tuski podľa televízie TVN 24.
"Očakávam zníženie napätia, ktoré bude výsledkom zmeny postoja zo strany niektorých ukrajinských politikov," dodal premiér, podľa ktorého dobrú vôľu nemôže ustavične vykazovať iba Varšava. Pripustil, že výsledky rokovaní oboch ministrov zahraničia ešte nepozná.
"Bez zmierenia neexistuje žiadne európske spoločenstvo a zmierenie neexistuje bez vyrovnania sa s bolestnou históriou," poznamenal Tusk na ukrajinskú adresu.
Tusk podľa tlačových agentúr tiež uviedol, že požiada poľskú delegáciu na nadchádzajúci samit NATO v Ankare, aby bola opatrná a zdržanlivá ohľadom ďalších finančných záväzkov voči Ukrajine, pretože pre Poľsko je prioritou ochrana vlastnej východnej hranice, ktorá je aj hranicou EÚ a NATO.
"Ukrajina bojuje, ale Poľsko nesie hlavnú záťaž ochrany nielen vlastnej hranice, ale aj európskej hranice pred hrozbami z východu," povedal.
Ukrajinská delegácia dnes mlčky opustila poľské ministerstvo zahraničia po rokovaní Andrija Sybihu a Radoslawa Sikorského, ktoré trvalo sotva hodinu a pol, napísal portál Fakt.pl. Mlčanie ukrajinských diplomatov pred novinármi bolo podľa hovorcu poľskej diplomacie dohodnuté s poľskou stranou.
Gesto zmierenia
Kríza vo vzťahoch medzi Varšavou a Kyjevom vypukla po tom, ako poľský prezident Karol Nawrocki odobral najvyššie poľské vyznamenanie ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému v reakcii na pomenovanie jednotky ukrajinských špeciálnych síl po Hrdinoch Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA).
To vyvolalo v Poľsku pobúrenie, pretože nacionalisti z UPA sa počas druhej svetovej vojny podieľali na masakroch Poliakov. Ukrajinci v súčasnosti, keď sa bránia ruskej agresii, vnímajú príslušníkov UPA predovšetkým ako bojovníkov za slobodu a nezávislosť svojej vlasti.
Poľské médiá špekulujú, že ukrajina sa chystá ponúknuť Varšave gesto zmierenia, ktoré by pripomenulo obete masakrov na Volyni pred 11. júlom. Na tento dátum pripadá výročie "krvavej nedele", ktorá predstavovala vyvrcholenie masakrov páchaných v poľských dedinách ukrajinskými nacionalistami.
V chystanom Panteone v Kyjeve by sa nemali objaviť najkontroverznejší lídri nacionalistov ako veliteľ UPA Roman Šuchevyč, ale naopak ukrajinský generál Marko Bezručko, ktorý v roku 1920 bojoval po boku Poliakov proti boľševikom, teda spoločný hrdina, napísal server Wirtualna Polska.
Poľsko patrí od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 k najväčším podporovateľom Kyjeva. Vzájomné vzťahy však zaťažujú niektoré historické udalosti, najmä takzvaný volyňský masaker z rokov 1943 až 1944, keď ukrajinskí nacionalisti podľa odhadov historikov povraždili 50-tisíc až 100-tisíc Poliakov vrátane žien a detí.
Obeťami sa na Volyni na západe Ukrajiny v menšej miere stali aj miestni Rusi, Židia, Arméni a Česi. Ukrajinskí historici naopak pripomínajú masakry civilistov pri odvetných akciách poľskej Zemskej armády proti ukrajinským dedinám, pri ktorých podľa odhadov zahynulo až 20-tisíc Ukrajincov.
